Kamarát prišiel ku mne domov na kávu, sedeli sme a rozprávali sa o živote. V určitom bode rozhovoru som mu povedal: „Umyjem riad a hneď som späť.“
Pozrel sa na mňa, ako keby som mu povedal, že sa chystám postaviť vesmírnu raketu.
Potom mi s obdivom, ale trochu zmätene povedal:
„Som rád, že pomáhaš svojej žene, ja nepomáham, pretože keď to urobím, moja žena ma nepochváli. Minulý týždeň som umyl podlahu a nepočul som žiadne poďakovanie.“
Vrátil som sa k nemu a vysvetlil som mu, že som svojej žene „nepomohol“. Moja žena vlastne nepotrebuje pomoc, potrebuje partnera. Doma som partner a tí majú v spoločnosti rozdelené funkcie, ale nie je to „pomoc“ robiť domáce práce.
Nepomáham svojej žene upratovať dom, pretože tu tiež bývam a potrebujem ho tiež upratať.
Nepomáham manželke variť, pretože aj ja chcem jesť a potrebujem variť.
Nepomáham svojej žene umývať riad po jedle, pretože ten riad používam aj ja.
Nepomáham manželke s deťmi, pretože sú to tiež moje deti a mojou úlohou je byť otcom.
Nepomáham manželke prať, vešať ani skladať oblečenie, pretože oblečenie je tiež moje a mojich detí.
Nie som pomocníkom doma, som súčasťou tej domácnosti. A čo sa týka chvály, spýtal som sa kamaráta, kedy to bolo naposledy, čo jeho manželka dokončila upratovanie domu, pranie bielizne, prezliekanie posteľnej bielizne, kúpanie detí, varenie…a on sa jej poďakoval?
Ale poďakovanie typu: Vau, zlatko!!! Si fantastická!!!
Zdá sa ti to absurdné? Keď si raz za život čistili podlahu, očakával si prinajmenšom cenu za dokonalosť so svätožiarou? Prečo? Nikdy si o tom takto nepremýšľal, priateľu?
Možno ťa ovplyvnila tá „macho kultúra“, ktorá prezentuje, že všetko je to jej práca.
Možno teba učili, že to všetko sa musí robiť bez toho, aby si musel pohnúť prstom. Potom ju pochváľ tak, ako chceš byť ty chválený, rovnakým spôsobom, s rovnakou intenzitou. Pomôž jej, správaj sa ako skutočný partner, nie ako hosť, ktorý sa príde len najesť, vyspať, okúpať a uspokojiť potreby…
Skutočná zmena našej spoločnosti začína v našich domovoch, naučme našich synov a dcéry skutočnému zmyslu spolupatričnosti!“
Autor je neznámy, ale naozaj úžasný…
