To, či dodržíme sľuby, ktoré dávame iným, hovorí o tom, akí sme. Žiaľ, niekedy sa stane, že nesplníme to, čo sme niekomu sľúbili, a aj keď sa nám to nezdá ako veľký problém, niekomu to môže zlomiť srdce a stratiť vieru v ľudskosť.
Nasledujúci príbeh je príkladom toho, že by sme nikdy nemali dať sľub, pokiaľ si nie sme 100% istí, že ho dokážeme splniť.
Jedného dňa bohatý muž zbadal staršieho muža bez domova ako sedí v mraze. Bolo mu to ľúto a tak sa rozhodol osloviť ho.
„Vidím, že nemáte zimný kabát, nie je vám zima?“ Starý muž naňho chvíľu hľadel a potom odpovedal: „Neviem, ale som na to zvyknutý.“ Boháč prekvapený a zarmútený odpoveďou, ktorú dostal, povedal bezdomovcovi: „Počkajte na mňa! Idem do svojho domu a prinesiem vám hrubý kabát, aby ste sa v noci zahrial.“
Starší muž bol šťastím bez seba. Nemohol uveriť, že si niekto našiel čas urobiť pre neho dobrý skutok.
Žiaľ, keď sa vrátil domov, muž zabudol na bezdomovca. Na svoj sľub si spomenul až nasledujúce ráno a tak rýchlo vybehol von, aby dal spomínaný kabát úbohému mužovi. Žiaľ, už bolo neskoro. Starší pán tam nebol, namiesto toho tam však bol odkaz: „Keď som nemal hrubé oblečenie, mal som silu bojovať s chladným počasím, pretože som bol na to zvyknutý, ale keď ste mi sľúbil pomoc ja som sa pripútal k vášmu sľubu a to mi vzalo silu bojovať.“
Muž zomrel a táto správa otriasla svetom boháča.
Tento príbeh je ďalšou pripomienkou toho, že naše sľuby by mali byť posvätné a nikdy by sme ich nemali porušovať, pretože môžu znamenať celý svet pre tých, ktorí to potrebujú.
