Keď bola Allison Kimmey na vysokej škole, bola posadnutá dokonalým telom.
„Bola som v počiatočných štádiách telesnej dysmorfie, poruchy stravovania a nadmerného cvičenia,“ povedala Allison. „Nasledujúcich 10 rokov som strávila kolísaním medzi veľkosťami oblečenia, priberaním a chudnutím a prechádzaním deštruktívnych myšlienok a správania.“
Vtedy sa žena rozhodla podeliť sa o svoju cestu na Instagrame.
„Tak dlho som sa snažila zapadnúť a cítiť lásku, len aby som vo veku 30 rokov zistila, že to bolo vo mne po celý čas, len som si to nechcela pripustiť.“
Teraz je Allison tvorkyňou digitalného obsahu na Instagrame, expertkou na plus size plavky a je tiež mamou, čo ju ešte viac naučilo orientovať sa s dcérou v témach sebalásky a telesných rozdielov.
Došlo k jednému incidentu, ktorý Allison (a jej dcéru) naučil, ako pristupovať k týmto rozhovorom.
Moja dcéra ma dnes nazvala tučnou.
Bola naštvaná, že som ich prinútila vyjsť z bazéna a ona povedala svojmu bratovi, že mama je tučná.
Povedala som jej, nech príde za mnou, aby sme sa mohli porozprávať.
Ja: „Čo si to o mne povedala?“
Ona: „Povedala som, že si tučná, mami, prepáč.“
Ja: „Porozprávajme sa o tom. Pravda je taká, že nie som tučná. Nikto NIE JE tučný. Nie je to niečo, čím môžete BYŤ. Ale MÁM tuk. VŠETCI máme tuk. Chráni naše svaly a kosti a udržuje naše telo v chode tým, že nám dodáva energiu. Máš tuk?“
Ona: „Áno! Mám nejaký tu na bruchu.“
Ja: „Je to tak! Ja tiež a tvoj brat tiež!“
Jej brat: „Nemám žiaden tuk, som najchudší, mám len svaly.“
Ja: „Každý jeden človek na svete má tuk. Ale každý z nás má iné množstvo.“
Jej brat: „No dobre! Mám nejaký tuk na ochranu mojich veľkých svalov! Ale ty ho máš viac ako ja“
Ja: „Áno, to je pravda. Niektorí ľudia majú veľa a iní nemajú príliš veľa. Ale to neznamená, že jeden človek je lepší ako druhý, rozumiete obaja?
Obaja: „Áno, mami“
Oni: „Môžeme sa teraz vrátiť do bazéna?“
Ja: „Nie.“
No Title
No Description
„Zakaždým, keď sa objavia tieto témy, musím si vybrať, ako ich budem riešiť. Tuk u nás doma nie je zlé slovo. Ak by som karhala deti za to, že to povedali, dokazujem tým, že je to urážlivé slovo a pokračujem v stigme, že byť tučný je nevhodné, nechutné, komické a nežiaduce.
Keďže v mojej domácnosti nenazývame ľudí tučnými ako urážku, musím predpokladať, že túto myšlienku má odniekiaľ alebo od niekoho iného.
Áno, stáva sa to – v dome priateľov, ktorých rodičia majú iné hodnoty, alebo pozerajú televíznu reláciu či film, prípadne počujú niekoho v škole – myšlienky o telesnom vzhľade už majú vo svojej hlave.
Našou úlohou je byť aj naďalej tým najhlasnejším, pozitívnym a konzistentným hlasom, aký počujú. Aby sa mohol povzniesť nad všetky ostatné…“
