Muž sa narodil so zriedkavým ochorením, ktorý spôsobuje, že jeho končatiny nerastú správne. Kvôli tomuto stavu bol jeho život určite ťažký, ale ani to mu nezabránilo v tom, aby bol milujúcim otcom svojich dvoch dcér. Táto rodina, ktorú opustila matka, dokázala, že láska nepozná žiadne znevýhodnenia.
Byť osamelým rodičom je ťažké a byť osamelým rodičom s ťažkým zdravotným postihnutím je ešte ťažšie. Pablo Acuña z Paraguaja však dokazuje, že nič nie je nemožné.
Napriek problémom sa Pablovi a jeho matke podarilo vychovať dve úžasné dcéry. Mladé ženy, ktoré majú dnes už 20 rokov, s láskou hovoria o svojom otcovi a o tom, ako mu jeho postihnutie nezabránilo byť skvelým otcom.
Od malička sa oňho starala najmä jeho matka. Keď na scénu dorazili jeho dcéry, pomohla mu so všetkými úlohami , ktoré bez rúk a nôh nezvládol. Keď boli dievčatá staršie, ich rodina sa odsťahovala, aby využila príležitosti a lepšie vzdelanie.
Dievčatá vyrástli a samozrejme aj ich stará mama. 90-ročná žena bola čoraz menej schopná postarať sa o svojho syna.
„Môj otec je môj život. Je to môj priateľ… je to najlepší otec na svete. Preto som opustila svoj život v Argentíne a vrátila som, aby som sa oňho mohla postarať,“ hovorí mladšia dcéra Elida, ktorá sa rozhodla presťahovať späť domov.
To, že Pablo nemohol navštevovať školu, bolo pre neho výzvou poskytnúť svojim dievčatám život, ktorý chcel. Navyše, matka jeho dcér jedného dňa odišla a nikdy viac ich už nekontaktovala.
Napriek tomu všetkému má Pablo vždy úsmev na tvári. Je neuveriteľne pozitívny a milujúci človek, hoci by mohol byť chladný a nahnevaný na celý svet. To, čo nemohol dať svojim dcéram vo fyzickej starostlivosti, si vynahradil emocionálnou a duševnou láskou a podporou. Spolu s ich starou mamou ich naučil skutočnému významu rodiny a skutočnému významu lásky.
„Nikdy som nevidela svojho otca smutného,“ povedala Elida. „Vždy je šťastný, dáva mi múdre rady, aj keď nikdy nechodil do školy. Je veľmi šikovný a veľmi ho obdivujem.“
Prirodzene, rodina mala problém vyžiť. Jedným snom, ktorý muž vždy mal, bolo poskytnúť im dobrý domov. Elida dúfa, že keď sa jeho príbeh stane viac známym po celom svete, možno im ľudia pomôžu tento sen zrealizovať.
„Bývame v prenajatom dome a majiteľ tohto domu ho chce predať. Chýba nám maximálne 1100 eur, aby sme si splnili sen vlastniť náš dom,“ vysvetlila Elida. „Nezdá sa to veľa, no je to veľa, keď ich nemáte. Teraz už nemôžem pracovať a môj otec dostáva plat každé dva mesiace, ale stačí to len na jedlo.“
