Staré mami a otcovia nezomierajú, stanú sa z nich neviditeľné bytosti, ktoré sa natrvalo usadia v našich srdciach.
Chýbajú nám. Želali by sme si, aby sme mohli opäť počuť ich hlasy, cítiť ich dotyky a pozrieť sa do ich očí plných lásky a nežnosti.
Radujú sa, keď sa narodíme, dohliadajú na to, ako rastieme, musíme sa pozerať na ich postupné „vädnutie“ a odchod na druhý svet. Zvyčajne je smrť starých rodičov prvá strata, s ktorou sa stretávame v období nášho detstva.
Starí rodičia sa zúčastňujú pri výchove svojich vnúčat. Pre mladú začínajúcu rodinu je ich podpora priam neoceniteľná.
Medzi vnúčatami a starými rodičmi je zvláštne puto preto strata jedného z nich sa pre dieťa stáva obrovským šokom, čo môže mať vplyv aj na ich psychiku.
Rozlúčka s babičkou alebo dedkom je prvou skúsenosťou, kedy sa stretávajú so smrťou. Ak sú vaši príbuzní stále nažive, máte obrovské šťastie. Mnohí ľudia prišli o svojich starých rodičov už v rannom detstve. Hoci už boli vo vyššom veku, aj napriek tomu mali ťažkosti s prijatím tejto skutočnosti. Zvyčajne ani ich rodičia nevedia, ako deťom vysvetliť, čo sa stalo a ako sa s tým majú vysporiadať.
Psychológovia radia, aby deťom vždy povedali pravdu. V tomto prípade je dovolené aj malé zaobelenie. Nechajte vaše dieťa, aby sa mohlo rozlúčiť s umierajúcim príbuzným.
Nepoužívajte frázy ako napríklad: „Starí otec je už teraz s anjelmi,“ alebo „Išiel do neba.“
Vysvetlite dieťaťu podstatu smrti bez zbytočných a mätúcich metafor, aby si nevytváralo chybné predstavy. Ak poviete, že dedko je preč, dieťa sa s najväčšou pravdepodobnosťou opýta, kedy sa vráti.
V prípade, že mu chcete smrť vysvetliť z náboženského hľadiska, nezabudnite zdôrazniť, že zosnulý sa už nikdy nevráti. Vysvetlenie by malo byť stručné a jednoduché.
Nezabudnite: malé deti vnímajú len určite množstvo informácii.
Neskrývajte pred dieťaťom vaše pocity ani slzy. Nemali by pri téme smrti pociťovať nejaké tabu. Uvoľnite sa, máte všetko právo na smútok.
Deti sa vás budú pýtať veľa otázok. Odpovedajte jasne. Strata starého rodiča je ťažká aj počas detstva. Najlepšia vec, akú môžete v tomto momente urobiť, je to, že budete trúchliť ako jedna rodina.
Aj keď už nie sú, stále budú s vami.
Sú v našich spomienkach, rodinných príbehoch, v pamätných veciach, v darčekoch, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Vaše vnúčatá a pravnúčatá sa o nich dozvedia z rozprávania vašich príbehov.
Starí rodičia nás držali za ruky, keď sme sa učili chodiť. Naše srdce im bude patriť naveky. To je to miesto, kde našli svoje prístrešie a prinášajú svetlo do nášho života.
Dedko žije v zažltnutých fotografiách, nie v pamäti mobilného telefónu, v strome, ktorý kedysi zasadil. Babička žije v šatách, ktoré kedysi ušila.
Spomienka na nich žije v každej múdrej rade, v ich príbehoch, v uzloch, ktoré nás učili viazať a dokonca aj v jamke na brade, ktorú sme po nich zdedili.
Starí rodičia nikdy nezomierajú. Prispôsobujeme sa ich chôdzi, užívame si každý deň, oceňujeme vôňu dobrej knihy pochádzajúcej z ich knižnice.
Naši predkovia sú vždy s nami – žijú v pamäti tých, ktorí ich ľúbia a každý deň si na nich spomenú.
Komunikujte častejšie so svojimi príbuznými, nikdy neviete, kedy to bude ich posledný deň!
