Skúste si predstaviť štát, ktorý vyzerá ako kríženec Severnej Kórey a Bieloruska. Ťažké, však? Reč je o Turkménsku za čias prezidenta Saparmurata Nijazova, kedy bola krajina dokonalou zmesou socializmu s kultom osobnosti, o akom sa nesnívalo ani Stalinovi.
V roku 2006 odišiel Nijazov na večný odpočinok a na jeho miesto nastúpil prezident Gurbanguly Berdimuhamedov, ktorý sa snažil vybudovať už obyčajný socializmus. V posledných rokoch prešla krajina mnohými zmenami, no stále zostáva jednou z najuzavretejších oblastí na svete.
Je mimoriadne ťažké sa tam dostať, turistické vízum sa vydáva iba pod podmienkou plne zaplateného zájazdu, v ktorom budú všetky vaše výlety vopred dohodnuté. Len málokto vie o tejto krajine povedať aspoň niečo zaujímavé vďaka tranzitným vízam.
Prvá vec, ktorú je dôležité vedieť, je, že kontrolné stanovištia sú oficiálne zatvorené o 18:00, no v skutočnosti už o 15:00 môžete prísť o možnosť prekročiť hranice.
Aj keby vám v ten deň vypršali víza, nepustia vás dovnútra, ale jednoducho vám dajú pokutu s nemalou sumou.
Vlakom sa do Turkménska nedostanete, všetky vlaky tam jazdia len v rámci krajiny, no všetky sú úplne nové, kúpené z Číny. Lietadlá tam lietajú iba turkménske letecké spoločnosti a ich zoznam trás je mimoriadne obmedzený.
Prezident Nijazov svojho času urobil veľa pre to, aby sa Turkménsko stalo úplne uzavretým štátom. Jeho reformy, ak sa to tak dá nazvať, boli väčšinou smiešne a hlúpe. Ako napríklad vyhnať celý zdravotnícky personál, veď vraj aj samotní lekári si vedia poradiť.
Napriek tomu s Turkmenbašim, ako sa nechal nazývať sám Nijazov, čo znamená otec všetkých Turkménov, mala krajina vodu, plyn, benzín a elektrinu zadarmo. Neskôr to bolo zrušené, keďže „Turkméni sa dokážu o seba postarať sami“.
Ašchabad, hlavné mesto Turkménska, bývalo plné zlatých sôch bývalého prezidenta, no s príchodom Berdymuhamedova väčšinu z nich zbúrali alebo presunuli na okraj mesta. Aj samotné mesto možno podmienečne rozdeliť na staré a nové. To staré ešte dýcha časmi sovietskeho zväzu, no to nové je doslova mramorová oáza uprostred púšte.
Jednou z hlavných atrakcií krajiny je plynový kráter Darvaza, ktorý horí už viac ako 50 rokov. Raz vláda hľadala nerasty a narazila na zdroj metánu. Podľa jednej verzie bol metán zapálený na ochranu obyvateľstva.
Darvaza je názov osady najbližšie ku kráteru, čo v preklade znamená „brána“. Preto medzi miestnymi dostal kráter neoficiálny názov – Brána do pekla.
Mimochodom, turkménske školy a univerzity majú stále špeciálnu uniformu. Ale na rozdiel od klasickej školskej uniformy je turkménska navrhnutá v národnom štýle a každá vzdelávacia inštitúcia má svoje vlastné detaily oblečenia.
Ašchabad je, mimochodom, aj mestským rekordérom. Hlavné mesto Turkménska je držiteľom piatich svetových rekordov: najväčší koberec, najvyšší stožiar, najväčší architektonický obraz hviezdy a najväčšie využitie prírodného kameňa. Na obklady budov hlavného mesta sa napríklad použilo 4,5 milióna štvorcových metrov kameňa.
Rozhodne je Turkménsko miesto, ktoré sa oplatí navštíviť. Štát, ktorý sa možno najmenej podobá zvyšku postsovietskych veľmocí, má v sebe niečo, čím prekvapí aj tých najnáročnejších cestovateľov, hoci nie je také ľahké sa tam dostať.
