V detstve hlavnej postave dnešného článku často hovorili, že sa nemá na čo sťažovať. Veď vyrastá v úplnej rodine, na stole má vždy čo jesť, chodí slušne oblečená a obutá. Čo by jej vôbec mohlo chýbať?
Žena si však myslí, že aj deti v detských domovoch to v istom zmysle mali jednoduchšie ako ona. Deti z detského domova vyrastajú samy, ale môžu aspoň dúfať, že nájdu domov a rodičov.
Avšak nepotrebné dieťa z úplnej rodiny už od útleho veku vie, že najbližší ľudia sa o neho jednoducho nestarajú…
„Volám sa Rita a mám 19 rokov. Naša rodina má dve deti, mňa a môjho mladšieho brata. Keď má otec dobrú náladu, nazýva brata svojím dedičom a pýchou. Keď má otec problémy v práci, brat sa náhle zmení na parazita. So mnou je to jednoduchšie, keďže otec sa o mňa vôbec nezaujíma.
Sirota so žijúcimi rodičmi
Hádajú sa každý večer. Otec neznáša to, čo mama navarí a ona sa sťažuje na nedostatok peňazí. Potom sa pozornosť prenesie na brata a na mňa. Ja som podľa ich slov povaľačka a neschopná.
On je vraj chuligán, podpichovač a vagabund, za ktorým plače iba väzenie.
Raz som sa s nimi pokúsila hádať. Priniesla som žiacku knižku s dobrým prospechom, chodila som na školské súťaže, písala poéziu, kreslila, behala maratóny … Nikdy som nedostala ani pochvalu, ani uznanie. Nemám chuť ísť na žiadnu vysokú školu, žiadna sila, žiadna túžba, nič sa mi nechce. Áno, už som sa s tým zmierila.
Žiadna pomoc od brata
Nebudem ospravedlňovať ani svojho brata. Nikdy medzi nami nebol pekný súrodenecký vzťah, žili sme pod jednou strechou ako cudzí ľudia. A teraz sa ho bojím. Brat sa stal presne tým, ako ho opisujú rodičia. Nepredvídateľný, krutý, nebezpečný. Má niekoľko strašidelne vyzerajúcich osobností. V posledných mesiacoch bol však málokedy doma. Asi to tak je lepšie.
Do istej miery mu dokonca závidím. Aspoň našiel silu dostať sa z tohto domu. Ktovie, kam ho život zanesie .Hlavnou vecou je dostať sa odtiaľto. Je to lepšie, ako deň čo deň počúvať výčitky od rodičov.
Rodina bez kvapky šťastia
Keď som bola malá, nechápala som, prečo je v našej rodine všetko také zlé. Áno, zlá žena v podobe mojej matky, ktorá nevie variť a nevidí zmysel v tom, prečo by mala utierať prach. Šťastie však nespočíva v čistote a poriadku! Iní ľudia sa môžu v čistých, uprataných a obrovských domoch aj zblázniť.
Otec je ako skala, veľa pracuje, doma je iba večer a rozrozpráva sa až po dvoch pohárikoch. Ale nikoho nebije a neopíja sa ako najväčší alkoholik. Slušne zarába, ale doma chýba rodinné teplo a pohoda.
Trpká pravda
Len pred niekoľkými rokmi, keď sa môj otec vrátil z firemného večierka pomerne dosť chorý, som si uvedomila, o čo ide. Moji rodičia v skutočnosti neboli pár, dokonca ani pred mnohými rokmi. Spojili ich príbuzní. Rodina radila mojej mame, aby otehotnela, najskôr jedenkrát, potom druhý, hoci môj otec mnohokrát opakoval – a hovorí to doteraz, že nemá rád deti.
Mimochodom, za celý svoj život som takmer žiadneho z týchto príbuzných nevidela. Prišli k nám asi dvakrát, viac nie. Otec a mama stále žijú nešťastným životom. Áno, viem, že mnoho párov ako oni si na seba za tie roky zvyklo. Zdá sa, že spolu jednoducho nevedia žiť a svoju nevôľu vylievajú na môjho brata a na mňa.
Smutný koniec
Od detstva som len počúvala, aká som nešikovná, priemerná. Mama stále hovorila, že sme ako náš otec. A každá moja chyba bola vnímaná ako dôvod na nový útok. A ja s tým len súhlasím. Sedím vo svojej izbe a listujem v knihách. Veľa spím. A iba vo sne sa cítim o niečo šťastnejšia.“
Najsmutnejšie zo všetkého je to, že Rita sa zmierila s tým, čo sa deje. Na druhej strane, ako môže bohovať a snažiť sa, ak nemá žiadnu podporu od svojich blízkych? Akú radu by si dali Rite? Podeľte sa o svoje myšlienky v komentároch.
Zdroj: ofigenno.com
