Možno ma niekto za takéto metódy odsúdi, ale myslím si, že robím to, čo považujem za správne. Rovnosť je dôležitá a mne sa to podarilo ešte raz dokázať…
Všetko to začalo banálne a spočiatku to nestálo za reč.
Najprv som si začala všímať, ako sa zdržiaval v práci a neustále držal telefón v rukách. Potom začal na balkóne viesť telefonáty, no nebolo to nič, čo by vybočovalo z normálu. Ale to, čo sa stalo potom, ma stále teší, hoci už prešiel viac ako jeden rok.
Napätá atmosféra narastala a ja som už cítila, že nás čaká vážny rozhovor.
Prišlo k tomu počas sobotňajšieho večera.
Igor dlho kráčal po byte, váhal a potom to konečne povedal:
„Porozprávajme sa.“
„No tak začni,“ mykla som plecami. „Hoci už všetkému rozumiem.“
„Nuž, o to lepšie,“ povzdychol si.
„Áno, už som na to dávno pripravená. Odchádzaš dočasne, alebo úplne? Vrátane rozvodu?
„S rozvodom,“ odpovedal Igor.
„Dobre, tak teraz zbalím Miška (to je náš syn) a môžete ísť.“
Mali ste vidieť jeho tvár…
Pomaly sa ku mne otočil, pozrel a povedal.
„Ako to myslíš?!“
„Normálne, ako keby sa nič nestalo. Lucka zostane so mnou a ty si vezmeš Miška. Určite potrebuje otca. Si dobrý otec?
„Nie, nie, nie. Deti väčšinou bývajú s mamou. Nemáš vôbec svedomie? Ako som s tebou mohol prežiť toľko času?“ Chytal sa za hlavu.
„No a čo? Prečo by som mala vychovávať dve deti a ty sa budeš zabávať s tu sliepkou? Chceš si s ňou založiť rodinu, však? Zabudol si asi na to, že ty už deti máš!“
„O čom to točíš?!“
Igor vyskočil z gauča a začal volať svojej milenke.
„Premysli si to! Povedala mi, aby som si vzal svojho syna a môžem podpisovať rozvodové papiere!“
Sedím na gauči, smejem sa a čakám, ako sa to skončí.
Skrátka, pohádali sa po telefóne, potom išiel za ňou, presvedčiť ju, aby vychovávali aj nášho syna.
Odmietla to. Vrátil sa zachmúrený a snažil sa so mnou uzmieriť
Už ho nepotrebujem. A svojho syna som mu ani nechcela dať.
Nech ide kam chce. Je mi to jedno.
Čo si myslíte o konaní tejto ženy? Postupovali by ste rovnako alebo ste ten typ človeka, ktorý odpustí čokoľvek?
Zdroj: makataka.su
