„Po smrti otca sa rozhodol nechať jdného dňa svoju matku v starobinci a pravidelne ju navštevoval. Raz mu odtiaľ zavolali, pretože jeho mama bola vo vážnom stave a chceli, aby jej syn prišiel na návštevu. Muž išiel a videl svoju mamu na smrteľnej posteli. Spýtal sa: „Mama, čo pre teba môžem urobiť?“
Mama odpovedala: „Prosím, nainštaluj ventilátory, žiadne tu nie sú….Zabezpeč aj chladničku, pretože veľakrát som išla spať bez jedla.“
Prekvapilo ho to a spýtal sa: „Mami, keď si tu bola, nikdy si sa nesťažovala, teraz ti zostáva pár hodín a toto všetko mi hovoríš, prečo?
Mama odpovedala: „To je v poriadku drahý, zvládla som horúčavy, hlad a bolesť, ale keď ťa sem pošlú tvoje deti, obávam sa, že to nezvládneš!“
Povedala, že preto chce zmodernizovať domov dôchodcov, pretože sa bojí, že jedného dňa ma tam možno moje deti nechajú a ja zažijem to, čo ona. Jej posledné slová boli: „Čo dávaš, to aj dostávaš.
