5 že starí ľudia dlhšie žijú. Lenže tak to nie je.
Tým hlavným dôsledkom, doslova obrovským a pred našimi očami meniacom celé ľudstvo, nie je to, že vek dlhšie trvá, ale fakt, že oveľa neskôr začína.
Pre tých, ktorým je dnes štyridsať, päťdesiat, päťdesiatpäť rokov, začne staroba niekedy v sedemdesiatimi piatimi, osemdesiatich rokoch. Teda o dvadsaťpäť rokov neskôr, než pre generáciu našich rodičov.
Ešte celkom nedávno bola v ľudskom živote tri hlavné obdobie: mladosť, zrelosť a staroba. Teraz „zrelosť“ nastupuje okolo päťdesiatky a znamená začiatok absolútne novej, predtým neexistujúcej etapy ľudského života.
Čo o nej vieme?
1. Trvá takmer tridsať rokov – od päťdesiatich zhruba do 75 rokoch.
2. Na rozdiel od predchádzajúcich predstáv sa fyzickej a intelektuálnej možnosti človeka v tomto období pri správnom prístupe neznižujú a sú minimálne rovnaké, v niektorých prípadoch dokonca lepšie, než v mladosti.
pixabay.com
3. Je to potenciálne najlepšie, najhodnotnejšie obdobie ľudského života, pretože zjednocuje zdravie, silu a životné skúsenosti. Podľa všetkých štatistických údajov posledných rokov najšťastnejšie obdobie života, jeho vrchol, prichádza dnes približne v 65-rokoch.
4. Tomu, komu je dnes 55-65 rokov, prežívajú také obdobie ako vôbec prvý v ľudskej histórii. Skôr skrátka neexistovalo, pretože ľudia starli oveľa skôr.
5. V najbližších niekoľkých desaťročiach sa ľudia vo veku 50 – 75 rokov stanú najmohutnejšou vekovou skupinou na Zemi.
Čím sa život po päťdesiatke líši od všetkého predchádzajúceho života? Predsa tým, že životu po päťdesiatke nás nikdy nikto neučil!
Dojčatá pripravujú na detstvo, dieťa na dospievania, dospievajúcich na mladosť a v mladosti trávime desiatky hodín prípravou na nadchádzajúce skúšky zrelosti. Až hranicu päťdesiatich rokov prekonávame bez najmenšej predstavy o tom, ako, čím a kvôli čomu žiť ďalej.
Na tom nie je nič divné. Kde by sme mali také znalosti vziať, keď ešte pre generáciu našich rodičov päťdesiatkou akosi oficiálne začínalo starobe a o ďalšom živote sa skôr neuvažovalo.
Málokedy si uvedomíme, že životný program, ktorý bez výnimky svojou životnou púťou nasledujeme, bol založený predchádzajúcimi generáciami. Práve predchádzajúce pokolenia vytvorila všetky knihy, filmy a vzdelávacie systémy, ktoré v detstve a mladosti formovali naše vedomie.
Predchádzajúce pokolenie však nemalo žiadne predstavy o živote po päťdesiatke. Z prostého dôvodu: v ich skúsenosti po päťdesiatke v zásade už o žiadny život nešlo. Preto tiež nie je súčasťou životného programu, ktorý sme zdedili.
Podľa všetkých zozbieraných štatistík tým, ktorým je dnes nejakých 50-55, nezačne starobe skôr, než v osemdesiatich rokoch. To je samozrejme veľmi príjemné. Proste nám bolo darovaných až dvadsaťpäť rokov aktívneho, plného života. Problém sa skrýva v tom, že zaobchádzať s týmto darčekom nás nikto nenaučil. Takže po päťdesiatke niekedy riskujeme stratu dobrých 25-30 rokov, keď ju akceptujeme ako hranicu staroby. Stratené roky by pre nás pritom bez preháňania mohli byť tie najkrajšie v živote.
Po päťdesiatke nastupuje v živote pozoruhodné obdobie, kedy máme čas, máme zdravie i silu, nemáme už sociálne záväzky, zato máme životné skúsenosti a do začiatku staroby nám zostáva ešte štvrť storočia!
Neutrácajte tento čas zbytočne. Neskôr by ste toho ľutovali.
Keď je vám cez päťdesiat, je pre vás dnes možné doslova všetko: nové záujmy, nová zábava, radosti a dojmy, nová kariéra, nová láska, nové cesty. Pritom kvalita týchto nových zážitkov v mnohom ďaleko prekračuje všetko, čo vám bolo dostupné za zeleného, neskúseného a povinnosťami zviazaného mladosti.
