Chlapec, 12, ktorý desať rokov nejedol nič iné ako polovicu bochníka bieleho chleba a jogurty, konečne vyskúšal nové jedlá.
Rodičia Ashtona Fishera sa zúfalo snažili zmeniť jeho diétu, no každé iné jedlo mu spôsobovalo hrozné záchvaty paniky.
Po tom, ako mu psychológ v júli diagnostikoval vyhýbavú reštriktívnu poruchu príjmu potravy (ARFID), sa na konci tunela konečne objavilo svetlo.
Školák z Norfolku je na seba, po vyskúšaní čipsov a šunkových sendvičov, nesmierne hrdý.
Mama Cara, 49, verí, že fóbia jej syna pochádza z refluxu, ktorý mal ako dieťa. Práve to sa zdá byť bežným spúšťačom u pacientov s ARFID.
Povedala: „Nemyslím si, že by tu dnes bol, keby sme nemali a jogurty Munch Bunch a biely chlieb.“
„Veľmi sme sa o neho báli, pretože nedostával žiadne živiny, ktoré potrebuje.“ Ashton ale fyzicky nebol schopný jesť nič iné.
„Dokonca sme ani nikdy nemohli mať štedrú večeru, pretože Ashton by nezniesol tú vôňu.“
Ashtonov všeobecný lekár ho nazval „vyberavým “ a dietológ tvrdil, že „z toho vyrastie“.
Mladý chlapec odmietol pomoc pri schôdzke s psychológom Felixom Economakisom, keď mal deväť rokov – ale rozhodol sa problém vyriešiť, po nástupe na strednú školu.
Cara povedala: „Ashton bol donedávna vporiadku, pretože nepoznal nič iné. Ale jeho rovesníci na strednej škole si všimli, že neje a začalo mu to byť nepríjemné. Nechce byť iný. “
Keď Cara hovorila o svojom druhom stretnutí s Felixom v júli, vysvetlila: „Keď nám Félix vysvetlil, čo sa s ním deje, všetko začalo dávať zmysel…
„Stále sme len na začiatku, ale veci vyzerajú dobre, pretože Felix mu dodal sebavedomie na vyskúšanie nových vecí. Teraz už chápe, že z jedla nebude hneď zvracať.“
„Nehovorí sa o tom dosť! Je škoda, že musíte za túto službu platiť, ale lekári o ARFID nevedia. Je to psychologický problém a to isté ako fóbia z pavúkov.
„Dať človeku tanier jedla, ktoré nepovažuje za „bezpečné“ je ako dať mu tanier červov, naplní ho to strachom a on to, jednoducho, nedokáže zjesť.“
Špecialista na selektívne poruchy príjmu potravy Felix hovorí, že jeho práca je „o tom, aby sa klient cítil vypočutý a porozumený“.
Pokračoval: „Takéto obavy ľudí sú typické, pacienti sa boja, že z jedla budú dáviť alebo, že sa im nebude páčiť chuť nového jedla“
„Ak máte odpovede dopredu pripravené, je jednoduché pacientov upokojiť a vysvetliť im, že zvracanie sa dá zastaviť alebo ich naučiť, ako sa vysporiadať s novou chuťou,“
zdroj: metro.co.uk
Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsov, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂
