Na hory sa v Československu jazdilo asi vždy. Napriek tomu ešte len za socializmu dosiahla zimná dovolenka na horách masovej obľuby.
Hory zďaleka neboli len o lyžovaní a ďalších zimných hrách. Na povinných školských lyžiarskych výcvikoch začínali prvé lásky, na zjazdovky vyrážali celé rodiny.
Zasnežené svahy sa stali tiež dejiskom mnohých legendárnych filmov ako Anděl na horách , Homolka a tobolka alebo Sněženky a machři alebo Medená Veža.
Až do 70. rokov si československí lyžiari museli vystačiť s pomerne skromnú výbavou. Lyže sa u nás vyrábali od roku 1956 v závode Artis v Novom Meste na Morave, ktorým konkurovali lyže Sulov zo slovenskej Bytče.
S týmito značkami sa v tých časoch stretával snáď každý, kto sa venoval nejakému zimnému športu. Objavovali sa na hokejkách alebo saniach a treba dodať, že išlo o veľmi dobrú a kvalitnú značku.
Avšak už za socializmu bolo jasné, že si lyžiari nevystačia len s jednoduchými ohýbanými doskami drevených profilov. Nároky na vybavenie od 70. rokov prudko rástli aj u nás a tuzemskí výrobcovia sa snažili, aj keď s obmedzenými možnosťami.
Na slovenských zjazdovkách sa čoskoro začali objavovať aj prvé zahraničné lyže – Rosignol, Kneissl, fischerky alebo elán. Fenoménom tej doby sa stali detské lyže značky Sulov Prince, na ktorých sa u nás učilo lyžovať snáď každé dieťa.
Prišla aj nová éra lyžiarskeho viazania, ktoré postupne vytlačilo zastaraný Kandahár
Tuzemskí výrobcovia začali tiež vyrábať nepremokavé otepľovačky a bundy . Takto vyzbrojení lacnými lyžiarskymi výrobkami sa mohli občania všetkých vekových kategórií s radosťou venovať lyžovaniu.
Dnes je možno len poľutovaniahodné, že na povinný lyžiarsky výcvik sa v časoch socializmu dostalo asi 95 percent detí zo základných škôl a dnes je to omnoho menej. Tiež ste chodili na lyžiarsky výcvik?
zdroj:extrastory.cz
