DIEVČA BOLO 4 roky v kóme. Zrazu sa prebudila a odhalila nepeknú pravdu

Victoria Arlen sa narodila ako zdravé dievčatko v roku 1995. Spolu s dvoma bratmi bola jednou z trojčiat.

Keď mala 11 rokov, jej telo začalo postupne odchádzať. Objavili sa príznaky podobné chrípke, po ktorých nasledovalo ochrnutie a nakoniec ťažký zápal mozgu a miechy, ktorý dievča priviedol do kómy.

Viktória strávila takmer štyri dlhé roky uväznená vo vlastnom tele. Na udržanie životných funkcií bola kŕmená sondou. Lekári jej nedávali žiadnu šancu. Jej stav nazvali vegetatívny.

Najhoršie však bolo, že po dvoch rokoch sa Viktória prebrala, ale nikto o tom nevedel. Jej telo jej nedalo šancu informovať okolie. Bola nečinná. Nemala kontrolu nad žiadnymi funkciami svojho tela.

Victoria videla svojich blízkych, počula rozhovory. Dokonca sa dozvedela, že je v stave mozgovej smrti a zostane v ňom až do konca bez možnosti prebudenia….

„Rodičia vo mňa verili. Jednu z izieb v našom dome v New Hampshire premenili na nemocničnú izbu a postarali sa o mňa.

Moji traja bratia – narodila som sa ako trojča a mám staršieho brata – sa so mnou rozprávali a povedali mi všetko, čo sa dialo mimo mojej izby. Povzbudzovali ma, aby som bojovala a bola silný. Nevedeli, že ich počujem, ale ja áno,“ spomínala neskôr Victoria.

V roku 2010 sa Victoria prebudila.

Všetko sa to začalo v decembri 2009, keď sa jej podarilo nadviazať očný kontakt so svojou matkou. Bol to okamih, ktorý v každom vyvolal nádej.

„Ak ma počuješ, môžeš žmurkať alebo môžeš žmurkať dvakrát?

– Žmurkala som ako blázon a ona si povedala: „Panebože, je tam.“

Od tej chvíle sa Viktória postupne prebrala k životu.

Pohla prstom a po chvíli mávla rukou. Nakoniec sa pokúsila hovoriť jednotlivé slová, až nakoniec začala tvoriť vety.

„Bola som ako duch žijúci v tejto ľudskej schránke. Oči mi zhasli v auguste 2006 a potom bol január 2009.

Vtedy som sa zrazu presvedčila, že hovorím a myslím, uvedomila som si, že nemôžem hýbať očami, hlavou a nikto na mňa nereaguje, nikto ma nepočuje.“

Jedna funkcia však zostávala pre Victoriu stále nedosiahnuteľná. Nemohla hýbať nohami.

Opuch mozgu a miechy spôsobil nezvratné zmeny. Mala zostať navždy ochrnutá od pása nadol.

Každý lekár jej hovoril to isté: „Musíte si zvyknúť sedieť na vozíku.“

„Optimizmus je presvedčenie, ktoré vás vedie k dosiahnutiu cieľa. Bez nádeje a pokoja v duši sa nedá nič robiť.“

Viktória sa rozhodla nezlyhať. Vyrastala v blízkosti jazera a už v ranom veku sa naučila plávať. Pred chorobou bola dokonca členkou plaveckého tímu a súťažila.

Neverila, že bude môcť opäť plávať so svojimi postihnutými nohami. Jedného dňa ju bratia hodili do bazéna. Bola vystrašená, ale zistila, že napriek ochrnutiu dokáže plávať. To jej dodalo veľa sily. Nová nádej a menší pocit postihnutia.

V roku 2012, len dva roky po prebudení z kómy, sa Victoria zúčastnila s americkým tímom paralympijských hier. Tam získala 3 strieborné medaily a jednu zlatú v disciplíne 100 m voľný štýl. Získala zlato a zároveň vytvorila nový svetový rekord.

Po skončení hier sa stala slávnou a rozpoznateľnou a inšpirovala milióny ľudí.

V roku 2013 sa Victorii naskytla nová príležitosť. S mamou sa presťahovala do San Diega, aby sa zúčastnila na projekte Walk, ktorý pomáha ochrnutým ľuďom získať späť kondíciu.

„S mamou sme sa vtedy presťahovali do San Diega a žili sme v rodine, aby som mohla každý deň cvičiť. Uvedomili sme si, že by mi tam mohli pomôcť, ale nechceli sme žiť stovky kilometrov od otca a bratov.

Preto sme sa s rodinou rozhodli, že otvoríme prvú prevádzku Project Walk na východnom pobreží. Takto budem môcť trénovať a snažiť sa každý deň a ostatní v mojom okolí dostanú príležitosť získať späť nádej, ktorú potrebujú.“ – Victoria povedala.

Viktóriine šance boli mizivé. Lekár to povedal jej rodičom: „Nevsadil by som na to ani svoj dom.“ Ale práve to urobili. Svoj dom založili, aby získali peniaze na spustenie projektu Walk Boston.

11. novembra 2015 urobila Victoria svoje prvé malé krôčiky.

V tom čase bola pripútaná k bežeckému pásu a dvaja tréneri jej pomáhali pohybovať nohami.

Od jej prebudenia uplynulo päť rokov. Nikto jej nedal šancu, aby sa vrátila do života v takej podobe, v akej je teraz, aby získala späť silu v nohách.

Napriek tomu sa Viktórii vďaka tréningu, ktorý trval mnoho hodín denne, začal veľmi pomaly vracať cit do nôh.

Nakoniec sa dokázala samostatne pohybovať s pomocou barlí. Po mnohých mesiacoch sa zbavila aj barlí. Začala chodiť sama…

Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsob, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂

0 replies on “DIEVČA BOLO 4 roky v kóme. Zrazu sa prebudila a odhalila nepeknú pravdu”