Umierajúci osemročný chlapec jej dal kus papiera. Z posledných síl napísal tri slová

Umierajúce 8-ročné dieťa. Smrť akejkoľvek blízkej osoby vyvoláva pocit nespravodlivosti. Obrovský smútok a utrpenie sú však obzvlášť viditeľné na detskom onkologickom oddelení. Justyna nám porozprávala o tom, ako vyzerá jeden tamojší deň a aké múdre a dospelé môžu byť deti postihnuté nevyliečiteľnou chorobou.

Umierajúce 8-ročné dieťa: „Na detskej onkológii som síce nepracovala dlho, ale ten čas sa mi navždy vryl do pamäti a srdca…“

Nikdy nezabudnem, koľko bolo utrpenia, ale zároveň aj úsmevov… Koľko bolo bolesti, ale zároveň aj úprimných slov. Tieto deti sú múdrejšie ako mnohí dospelí a prežili toho toľko, čo si my ani nevieme predstaviť.

Mala som na starosti predaj kníh a na oddelení som sa objavovala dvakrát týždenne. To mi stačilo na to, aby som niektoré z týchto detí bližšie spoznala, spriatelila sa s nimi a úprimne si poplakala, keď niektoré z nich odchádzalo

„Najviac som však nedokázala zachytiť Franiovu smrť. Veľmi trpel kvôli chronickej a nevyliečiteľnej chorobe.“
Bolelo ho celé telo a napriek všetkému sa dokázal usmiať na personál, chytiť svoju mamu za ruku a povedať jej:“ Všetko bude v poriadku a jedného dňa sa opäť stretneme“. Utešoval aj iné choré deti a hovoril im, že bolesť prejde, hoci veľmi dobre vedel, že to nie je pravda….

Veľmi rád čítal a knihy hltal naozaj vo veľkom. V priebehu mesiacov sme sa pravidelne vídali, keď mi ich odovzdával, ale v ten deň sa neobjavil.

Znepokojilo ma to a išla som do jeho izby. Ležal v posteli celý modrý a nehýbal sa. Stáli nad ním jeho plačúca matka, starí rodičia a malá sestra. A ten statočný osemročný chlapec mal ešte silu povedať im, ako ich má rád a aby neplakali, lebo tam, kam ide, mu bude lepšie.

Podišla som k nemu, chytila ho za ruku a jednoducho povedal: „Ďakujem“.

On zo zvyšných síl poprosil mamu, aby mu dala malý kúsok papiera a pero. Začal niečo písať a po niekoľkých minútach mi ho dal a povedal, že je to odkaz len pre mňa.

To, čo tam bolo napísané, vo mne vyvolalo plač a hystériu, ktorú som nedokázala potlačiť. Celý deň som sa spamätávala a nevedela som, či ešte niekedy pôjdem do práce a budem sa môcť pozerať na utrpenie týchto nevinných bytostí.

Čo bolo na tom lístku? Franiu mi napísal: „Život je krásny“.

Umierajúce 8-ročné dieťa: „Zomrelo dva dni po tom, čo sme sa videli naposledy“.

Nemala som silu ďalej pracovať v takých podmienkach, kde som videla toľko utrpenia, čo považujem za nespravodlivé. Odišla som, ale kartičku, ktorú som dostal od Franka, nosím stále v peňaženke. Mal 8 rokov a mal toľko múdrosti, koľko by som prial každému z nás.

Možno si tento príbeh prečítajú rodičia chorých detí… Chcela som vám povedať, že vaše batoľatá sú najväčší bojovníci, akí na svete existujú.

Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsob, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂

0 replies on “Umierajúci osemročný chlapec jej dal kus papiera. Z posledných síl napísal tri slová”