Vo veku 30 rokov som zistila, že som dieťa otcovej milenky. A to bol len začiatok telenovely o mne.

„- Lenka, toto je pani Barbara, tvoja teta,“ začala mama, len čo som k nej pribehla. Nestihla som však ani zdôrazniť, že je predsa len jedináčik, keď mama dodala – Toto je mladšia sestra tvojej mamy. – Myslíš svoju? – Nie. Ja som tvoja adoptívna mama a toto je sestra tvojej biologickej mamy.“

Poznáte tie slzopudné telenovely, v ktorých sa v istom momente ukázalo, že dcéra slúžky je veľkou milenkou, dcérou nejakého dona Diega? Vždy vyzerali neuveriteľne? Aj mne sa zdali. Až kým sa neukázalo, že život píše ešte čudnejšie scenáre a ja som bola hrdinkou jedného z nich.

Otec tam nikdy nebol

Na otca si pamätám dobre, ale len ako na osobu, ktorá sa z času na čas objaví v mojich spomienkach. Bol lodným mechanikom a šesť mesiacov sa plavil okolo sveta. Potom trávil čas s nami, ale po troch týždňoch ho rodinná idylka začala nudiť a hľadal si iné aktivity. Miloval dobrodružstvá.

Chodil po horách, skákal s padákom, sníval o licencii turistického pilota a často ma bral na výlety, z ktorých mame naskakovala husia koža. Ako dievča som ho zbožňovala, ale čoskoro som si všimla, že je nezodpovedný. Čím som bola staršia, tým častejšie som sa stavala na stranu svojej tichej mamy. Keď úplne zmizol z nášho života, bola som trochu smutná, ale nie nahnevaná.

Mama nikdy nepodala žiadosť o rozvod. Keď som bola dosť stará, vysvetlila mi, že vždy dúfala, že sa k nám jedného dňa vráti natrvalo. Vraj bol s nami prvé tri roky môjho života, dokonca si našiel prácu v Bratislave. Mama ho stále milovala, hoci k jeho bláznovstvám bola čoraz menej zhovievavá.

Zostali sme sami

Mala som dvanásť rokov, keď nám oznámili, že zomrel pri autonehode, ktorú sám spôsobil. Boli sme smutní, ale náš život sa čoskoro vrátil do obvyklého rytmu. Zostal mi dôchodok, veľký byt, ktorý som zdieľala s mamou, milujúca babička a láska k vede. Nikdy by ma nenapadlo, že aj mnoho rokov po jeho smrti bude otec nejakým spôsobom ovplyvňovať naše životy.

Keď človek strávi toľko času s jedným človekom, ako som to robila ja s mamou, môže zažiť širokú škálu pocitov. Boli chvíle, keď som mal chuť vybiť si na nej všetky svoje frustrácie.

Na druhej strane som cítila nesmiernu vďačnosť za to, že som ju mala len pre seba. Ja som bola výbušná, ona bola pokojná, vždy vyrovnaná a trochu drsná. Účinne krotila moje prehnané prejavy a zvyčajne našla riešenie v situáciách, keď som strácala hlavu. Ľutovala som, že nezdieľa moje vášne, že ju mrazí už len pri pomyslení na to, že milujem vôňu tuku a áut. Bola som však rada, že ma učila odstupu od seba a od sveta.

Bola som v úzkych

Môj život sa zmenil na Valentína. Vracala som sa domov s Petrom – mojím snúbencom – a celú cestu som sa smiala nad tým, že bude tráviť sviatok zamilovaných so svojou budúcou svokrou. Hoci som už nežila s mamou, stále som mala svoju izbu v jej byte a rada som tam trávila čas.

Už nejaký čas sme dokonca uvažovali, či sa po svadbe k nej nenasťahujeme a ona sa nepresťahuje do Petrovho malého bytu. Bolo pre mňa ťažké prijať túto ponuku, ale bolo to jediné miesto, kde som sa v byte, kde som strávila detstvo a mladosť, cítila ako doma.

Prekvapilo ma, keď sa ukázalo, že mama má návštevu. Ešte viac ma však prekvapilo, keď som videla mamu aj ženu oveľa mladšiu od nej, ako sedia na pohovke a ticho plačú. Nikdy predtým som mamu nevidel plakať. Dokonca aj na otcovom pohrebe bola útočiskom pokoja.

Lenka, toto je pani Barbara, tvoja teta, – začala mama, len čo som k nej pribehla. Nestihla som však ani podotknúť, že ona sama je predsa jedináčik, takže som nechápala, odkiaľ sa nejaká teta vzala, keď mama dodala – Toto je mladšia sestra tvojej mamy.

V tom zmysle, že je tvoja?

Nie. Som tvoja adoptívna mama a toto je sestra tvojej biologickej mamy.

Starý románik uzrel svetlo sveta

Ukázalo sa, že otec sa s nami po troch rokoch spoločného života na pevnine vôbec nenudil. Otec bol vždy mužom mora v plnom zmysle slova. Mama ho milovala najviac na svete, ale nikdy mu to nestačilo. Nikdy jej nebol verný. Mama si vyčítala, že to môže byť preto, že neotehotnie. No časom zistila, že pravda je iná.

Otcov románik s Emíliou bol iný ako všetky ostatné, najmä preto, že otec o ňom povedal mame. Sám svoju milenku priviedol do Bratislavy a našiel jej v hlavnom meste byt.

Emília bola mladá, zamilovaná až po uši a strašne osamelá. Mame povedala, že nemá nikoho okrem otca, a netajila sa tým, že dúfa v rýchly rozvod. V skutočnosti už bola naozaj blízko. Mama bola zničená, ale nemohla poprieť fakty. Otec jej predstavil milenca a navyše sa ukázalo, že Emília čaká dieťa.

V siedmom mesiaci tehotenstva sa nečakane objavili komplikácie. Emíliu previezli do nemocnice, kde sa bojovalo o jej život a život jej dieťaťa, ktoré bolo moje. Ukázalo sa, že som celkom silný novorodenec,

hoci prvé mesiace som musel stráviť v inkubátore. Emília také šťastie nemala. Zomrela počas pôrodu. Nemala nikoho a ani nebolo jasné, koho o jej smrti informovať. Ukázalo sa, že nemala ani doklady. Nastal veľký rozruch, ale mama – pokojná a vyrovnaná ako vždy – uhasila aj tento požiar. Emíliu pochovali a rodičia stiahli rozvodové papiere.

Stále tu bola otázka dievčaťa, ktoré je stále v nemocnici. Bola to mama, ktorá navrhla formálnu adopciu, vybrala mi meno a po troch mesiacoch si ma vzala domov. Otec sa jej odovzdal plný pokory a vďačnosti. Práve vďaka tejto vďačnosti mama prežila tri najšťastnejšie roky svojho života, keď si otec našiel prácu v hlavnom meste, aby mohol byť s nami.

Pravda o biologickej mame

Ako sa mohlo stať, že Emília nemala doklady? – Nemala som slov, ale Remek, veľký fanúšik detektívok, nemienil zanechať žiadne narážky. – Musela uviesť nejaké podrobnosti. Či ju nikto nehľadal?

Tu sa začala druhá niť príbehu, ktorú mama zistila až teraz. Emília nebola vo všetkom úprimná. Po veľkej hádke s rodičmi odišla so svojím milencom do Varšavy. Tí neschvaľovali nič z toho, čo urobila. Nemohli zniesť myšlienku na románik, tehotenstvo, zanechanie školy. Mysleli si, že už nemajú dcéru.

„Moji rodičia o Emílii nikdy nehovorili,“ povedala svoju časť príbehu moja novopečená teta. – Vo všeobecnosti patrili k ľuďom, ktorí toho veľa nenarozprávali. Všetko malo byť dokonalé, a ak nebolo – nemuselo existovať. Svoju sestru si takmer nepamätám. Mala som päť rokov, keď zmizla. Teraz sa však veľa zmenilo. Keď mi zomrel otec, mama sa stala empatickejšou a ja som nakoniec vykreslila viac častí príbehu.

Čo bolo ďalej? – Bola som netrpezlivá.

Ukázalo sa, že sa pokúšala hľadať dcéru na vlastnú päsť, ale nedokázala nič urobiť. Pustil som sa do nej oficiálne a ukázalo sa, že po nitke sa dá dostať k lopte. Dnes mám pocit, akoby som druhýkrát stratila sestru, ale viem, že mám fantastickú neter.

Mama, teda tvoja babička, bude tiež hrdá. Vo svojom srdci celé tie roky plakala pre Emíliu a pre to, že bola taká pasívna. Pocit viny nezmizne, ale som si istá, že bude mať radosť z vnučky, ktorá je stavebnou manažérkou a jazdkyňou rallye.

Hej, ja nie som pretekár – nečakane pre seba, namietol som s úsmevom, hoci som mal od dobrej nálady tak ďaleko, ako sa len dá. – Trochu pretekám s ostatnými, ale takmer vždy ma porazia.

A myslím, že práve v tomto momente som si uvedomila, že hoci sa niečo v mojom živote skončilo, niečo sa aj zrodilo.

Mám väčšiu rodinu

Zima sa zmenila na jar, jar na leto a leto na jeseň. V jednom okamihu, v deň mojej svadby. Bude tam moja babička Stefania, ktorú som práve objavila, moja teta Basia, s ktorou si tykám, a bratranec Roman, Basiin syn z prvého manželstva.

Bude tam aj moja babička a moja mama, ktorá tam vždy bola a bude. Samozrejme, rád si myslím, že by som to robil inak a nikdy by som pred dieťaťom neskrýval také dôležité informácie, ale Remek sa na mňa pri týchto slovách pozerá skepticky. Pravdepodobne má pravdu. Niekedy urobíte morálne pochybné rozhodnutia a potom už nie je možné z nich vycúvať. Mama sa pre mňa nestala menej dôležitou len preto, že ma neporodila, takže asi stojí za to túto kapitolu definitívne uzavrieť.

A čo moja zmienka o dcére slúžky a donovi Diegovi? Ukázalo sa, že môj zosnulý starý otec despota bol dosť bohatý a ja mám svoj podiel na dedičstve. Myslím, že si konečne splním svoj sen o doktoráte. A možno budem častejšie pretekať na dráhe? Je načase ukázať všetkým, že aj babička dokáže tlačiť plyn na podlahu.

Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsob, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂

0 replies on “Vo veku 30 rokov som zistila, že som dieťa otcovej milenky. A to bol len začiatok telenovely o mne.”