Nasledujúci rozhovor bol vytvorený 5.decembra 1980. Na návštevu k Johnovi Lennonovi sa vybral vtedajší autor článkov z časopisu Rolling Stones, Jonathan Kott. Ich stretnutie trvalo viac ako 9 hodín.
O tri dni neskôr bol John zabitý. Toto si slávny hudobník myslel a povedal v posledných dňoch svojho života.
O deťoch
„Viete, bolo pre nás pomerne dosť dôležité mať svoje vlastné dieťa, zdá sa, že všetci zabudli na to, ako dlho sme sa o to pokúšali a koľkými potratmi sme si spolu s Yoko museli prejsť, boli obdobia, kedy už bola na pokraji smrti.
Narodilo sa nám jedno mŕtve dieťa, mali sme problémy s drogami, osobné záležitosti, problémy so spoločnosťou, ktoré sme si vytvorili my sami alebo ktoré sa objavili kvôli našim kamarátom.
Podarilo sa nám mať dieťa, usilovali sme sa o to 10 rokov
Čo sa týka nášho dieťaťa…Je to stále veľmi ťažké. Nie som najlepším otcom na svete. Snažím sa ako môžem. Som však často podráždený a mám depresiu. Moje nálady sú ako na horskej dráhe – stúpajú a klesajú, stúpajú a klesajú. Sean sa s tým musí nejako vyrovnať.
Všetci sme egoisti, no zdá sa mi, že takzvaní umelci, sú absolútnymi egoistami: prinútiť sa rozmýšľať o Yoko, Sheanovi alebo mačke či o hocikom inom je pre mňa dosť ťažké. Samozrejme, ak to urobíte, pocítite radosť a pochopíte, že nie všetko je márne.
Hranie je pre mňa najťažšie. Môžem robiť hocičo iné, okrem toho. Môžem kresliť, môžem sa so synom pozerať na televíziu.
V tom som majster, môžem sa pozerať na akýkoľvek nezmysel, ak nemusím chodiť tam a späť a môžem sa s ním rozprávať, čítať mu alebo si ho len tak niekam vziať na kávu.“
O verejnej mienke
„Každý má jasnú predstavu o tom, čo by ste mali robiť. No je to ako žiť podľa toho, čo od vás chcú vaši rodičia, spoločnosť alebo takzvaní kritici.
V skutočnosti to sú obyčajní chlapíci s perom alebo písacím strojom, ktorí sedia v malej miestnosti, fajčia a pijú pivo, majú svoje sny a nočné mory, no zároveň predstierajú, že vo svojom vlastnom živote neurobili žiadnu chybu. Na zdravie.
No existujú ľudia, ktorí to všetko ignorujú.“
O presťahovaní sa do USA
„Divné veci sa skutočne dejú: jeden chlap v Anglicku, astrológ, mi povedal, že budem žiť v inej krajine. Nerozmýšľal som o tom, až do okamihu, kedy som sa všetkými silami snažil získať právo na pobyt v Spojených štátoch.
Vtedy som si pomyslel: „Čo to tu dočerta robím? Prečo to všetko robím?“ Pôvodne som tu nechcel žiť, nejako sa to proste stalo. Nebrali sme si so sebou žiadne veci, všetko sme nechali v Anglicku, mysleli sme si, že sa tam onedlho vrátime. No nikdy sme tam už neprišli.“
O tvorivosti
„Môžete sa zamerať na malé publikum, na priemerné publikum, ale osobne preferujem široké publikum.
Počas štúdia na umeleckej škole som sa zamýšľal, že ak budem umelcom, chcem, aby moje dielo bolo známe čo najväčšiemu počtu ľudí. Idea maľovania obrazu v tichom podkroví a nikomu nič neukazovať nebolo vôbec pre mňa.“
O štúdiu
„Z umeleckej školy som nevzal nič, okrem toho, že tam boli ženy, veľa sa tam pilo a súčasne ste mohli študovať a byť na drogách. Všetko sa mi to páčilo, no čo sa týka umenia, nič som sa tam nenaučil.“
O tom, ako boli vytvorené skladby na album „Double Fantasy“
„Trvalo mi 5 rokov, kým som ich napísal. 5 rokov v zármutku a potom 3 týždne hnačiek (smiech). Samotný fyzický proces písania trval 3 týždne. Existuje jedna povesť, ktorú mi kedysi povedala Yoko, je možné, že som ju už niekedy spomínal.
Cisár pošle poslíčka k umelcovi, aby si u neho objednal obraz. Zaplatí umelcovi a ten súhlasí. Vráti sa o rok neskôr a hovorí: „Cisár čaká na svoj obraz.“
Maliar odpovedá: „Počkaj chvíľu,“ a priamo pred jeho očami nakreslí obraz. „Nech sa páči.“ Poslíček sa rozhorčil: „Čo je to za nezmysel? Cisár ti zaplatil 20-tisíc dolárov za tento odpad a ty to namaľuješ za 5 minút?“
Umelec hovorí: „Áno, ale ja som o ňom uvažoval 10 rokov.“ Nemohol by som napísať pesničky pre Double Fantasy bez tých 5 rokov.
O osude
„Niekedy si sami dávame otázky, ktorým vôbec nerozumieme. Viem, že si tvoríme svoju vlastnú realitu a vždy máme možnosť výberu, no nakoľko je to všetko predurčené?
Je možné povedať, že pred vami je rázcestie s dvoma cestami a každá z nich je rovnako predurčená? Je možné, že pred nami sú stovky ciest, vždy si môžeme vybrať jednu – vždy máme možnosť voľby a niekedy je to veľmi divné.“
Páči sa vám dielo, ktoré po sebe John Lennon zanechal?
