Crissy Jonesová, matka jednoročného chlapčeka a bloggerka, píše o materstve. Toto je jej posolstvo, o ktoré a chce podeliť so všetkými matkami na svete:
„Všetky mamičky sú ako členky rovnakého kmeňa. Keď sa unavená prechádzate v potravinách s plačúcim dieťaťom v nákupnom vozíku, občas sa stane, že sa váš pohľad stretne s pohľadom inej ženy, ktorá vám pošle povzbudzujúci úsmev a vy viete, že vám rozumie.
Niekedy sedíte a uvažujete nad faktom, že milióny žien po celom svete sa cítia presne tak isto ako vy, zažívajú presne to čo aj vy…No niekedy je materstvo o osamelosti.
Niekedy sa zobudíte uprostred noci, váš manžel chrápe hneď vedľa vás, vaša mačka sa začne naťahovať a priasť vám pri nohách. Dokonca aj vaši blázniví bezdetní priatelia sa už nachádzajú v hlbokom spánku a vy máte pocit, že ste posledným človekom na tejto planéte, ktorý ešte nespí.
Občas sa pozriete do zrkadla a ani len neviete, kto sa na vás pozerá. Mastné, dlhé a odrastené korienky vlasov, tmavé kruhy pod očami, bledá hormónmi vyšťavená pokožka, ktorá slnko nevidela už niekoľko týždňov.
Dokonca už ani váš vlastný tieň nie to, čo bývalo.
Inokedy si prezeráte Facebok s dieťaťom v náručí, ktoré spí už tretiu hodinu, a vidíte fotografie svojich priateľov ako cestujú po svete, označujú sa v obľúbených vinárňach alebo sa smejú na nejakom vtipe. Vy sa začnete cítiť ako na opustenom ostrove.
Niekedy, aj napriek tomu, že celý deň strávite s človekom prilepeným k vašej hrudi, jednoducho máte pocit, že ste izolovaná od okolitého sveta. Nehovoríte bežné dospelácke slová normálnym dospeláckym hlasom, normálnemu dospelákovi.
Niekedy bez ohľadu na to, že váš manžel sedí na druhom konci gauča, máte pocit, že je od vás vzdialený na milión kilometrov.
Keďže po dlhom dni povinností týkajúcich sa dieťaťa vám neostáva energia už ani na zmysluplný rozhovor, nehovoriac o intímnostiach.
Niekedy je materstvo plné samoty. Ale to je normálne. Viete prečo? Je to dokonca užitočné! Pretože aj keď sa práve teraz cítite prázdna a unavená, verte, že to tak nebude navždy.
Jedného dňa sa vám vaše dieťa bude pozerať priamo do očí a povie: „mama“ a usmeje sa. Vy pochopíte, že je na tomto svete kvôli vám.
Jedného dňa, keď sa vaše dieťa postaví na nohy a spadne vám do náručia, pocítite v sebe neuveriteľnú hrdosť. Toto sú okamihy, ktoré odlišujú materstvo od osamelosti.
Preto, ak sa vám zdá, že celý svet na vás zabudol, verte, že to tak nie je. Stále je tu, čaká na to, kedy sa k nemu vrátite. Je to len jedno obdobie života. Je náročné, no prejde tak, ako aj všetky predchádzajúce obdobia.
Medzitým si spomeňte na svoj kmeň. Spomeňte si na ďalšie matky po celom svete, ktoré sa cítia presne tak ako vy, možno aj horšie, a deň čo deň zažívajú tie isté situácie ako vy.
My vám rozumieme a sme tu pre vás!“
Zažili ste to aj vy? Súhlasíte s názorom autorky?
