27-ročná Rebecca Loughreyová hovorí, že mrazivé noci v podstate preplače, často necíti nohy a je zázrak, že sa ráno vôbec zobudí.
Loughreyová je nútená prespávať v uliciach anglického Exeteru a hoci má niekoľko spacích vakov, nedávne chladné počasie si vybralo svoju daň na nej a mnohých ďalších bezdomovcoch, ktorí sa snažia prežiť v uliciach centra mesta.
Pracovníci miestnej charitatívnej organizácie St Petrock’s obchádzajú centrum mesta a snažia sa pomôcť ľuďom v núdzi vrátane Loughrey, ktorá sa ukrýva vo výklade obchodu s oblečením na rušnej hlavnej ulici mesta.
„Necítim si nohy. Včera v noci mi bola taká zima, že neviem, ako som sa zobudil. Mám štyri spacie vaky, ale stále to nestačí. Posledné dve noci som plakala, pretože mi bola taká zima,“ povedala Loughrey.
„Neberiem drogy ako mnohí ľudia na ulici, a preto sa mi spí ešte ťažšie. V noci sa necítim bezpečne, ale cez deň to nie je také zlé, pretože zamestnanci v obchode sú úžasní,“ vysvetlila a dodala, že od zamestnancov dostala deky a teplý čaj.
Zároveň jej veľmi pomohli zamestnanci v St Petrock’s. „Jednoduché veci, ako napríklad šálka kávy ráno, sú veľkým rozdielom, alebo možnosť použiť sprchu St Petrock’s na zohriatie.“
Bezdomovkyňa hovorí, že preplakala mrazivé noci: „Necítim si nohy
V reakcii na mrazivé počasie rada zaviedla núdzový protokol, v ktorom Loughreyovej ponúkla aj lôžko v útulku pre bezdomovcov, ale ona ho zatiaľ odmietla prijať.
„Aký má zmysel, aby som sa jednu noc zohrievala a potom ma vyhodili. Predtým sa o mňa nestarali, kým sa nezmení počasie, a teraz to robia len preto, aby si kryli vlastné zadky, keď zomriem,“ povedala.
Loughrey tiež uviedla, že má vážne problémy s duševným zdravím a želá si, aby jej rada poskytla trvalý domov, a nie miesto, kde by mohol zostať len dovtedy, kým pretrváva mrazivé počasie.
„Chcela by som, aby ma rada umiestnila do podporovaného bývania, a nie aby tento problém len tak zmietla zo stola.“
Loughrey sa prvýkrát ocitla na ulici, keď mala 13 rokov, a hoci nebola bezdomovcom celý život, niekoľkokrát skončila na ulici. Jedným z jej najnižších bodov bolo, keď jej zobrali malého syna.
„Pred piatimi rokmi som otehotnela a podarilo sa mi udržať si syna. V tom čase som nebola bezdomovcom a sociálne služby ma podporovali a pomáhali mi. Na tri roky som zmenila svoj život kvôli synovi, ale potom som sa vrátila k alkoholu, začala som opäť piť, prišla som o syna a bola som opäť na ulici,“ povedala a dodala, že jej syn bol oficiálne adoptovaný.
„Byť bezdomovcom je hrozné. Nikto nechce takýto život. Ľudia hovoria, že je to ľahšie, pretože si na to zvyknete – ale nie je to tak. Nič nie je ľahšie,“ dodala Loughreyová.
zdroj:devonlive
