O životnom príbehu Martina Pistoriusa sa dá povedať, že je jednoducho strašidelný. Tento muž bol väzňom vlastného tela 12 rokov.
Martin sa narodil v roku 1975 v Johannesburgu v Južnej Afrike. Okolo 12 rokov, jedného dňa, keď prišiel zo školy, sa cítil veľmi slabý a jeho stav sa zhoršoval. Jeho svaly boj vzdali, nebol schopný komunikácie a upadol do kómy.
Lekári boli presvedčení, že majú dočinenia s chorobou nervového systému a chlapcovi veľa času nepredpovedali.
Martin Pistorius bol 12 rokov väzňom vlastného fyzického tela!
Okolo 14-15 roku sa však chlapček začal preberať do bezvedomia. V 19 rokoch, hoci bol úplne paralyzovaný, mal úplne čistú myseľ. Jediným problémom bolo, že si to uvedomoval iba on sám, ale jeho okolie nie. Chlapec nedokázal žiadnym spôsobom komunikovať so svojím okolím.
„Len dva roky po prepuknutí choroby sa moje vedomie začalo čistiť.
Vnímal som všetko, čo sa okolo mňa dialo, no nikto si to nevšimol. Vedomie, že takto budem musieť stráviť celý život, ma absolútne zdesilo,“ povedal neskôr Martin. Toto je možno tá najstrašnejšia vec, ktorá sa nám môže stať.
„Nedokážem ani slovami opísať, aký je to pocit, keď si plne uvedomujete, že nie ste schopní komunikovať so svojím okolím.
Akási hmla pokrýva celú vašu bytosť a vaše pocity a túžby sa strácajú v tichu vášho vnútra. Bol som akýmsi tichým pozorovateľom toho, ako sa ku mne správalo moje okolie, keď si myslelo, že ich nikto nevidí,“ zaspomínal si muž na pekelné časy.
Martin Pistorius utrpel počas ležania v kóme mnohé týrania, ktoré znášal s čistou mysľou, pričom na ne nedokázal reagovať.
„Bohužiaľ, postupom času som bol nielen jeho pozorovateľom, ale aj jeho obeťou, bez akejkoľvek vonkajšej ochrany.
Takmer 10 rokov ma všetci ľudia, ktorí sa o mňa mali postarať, týrali všetkými spôsobmi, fyzicky, psychicky aj sexuálne. A toto všetko som musel znášať a rozmýšľať, ako môžu byť ľudia takí krutí?
Časť zo mňa vzlykala, zatiaľ čo druhá chcela bojovať! Cítil som sa bezcenný a nemohol som sa na nikoho spoľahnúť, pretože moji rodičia o ničom nevedeli,“ povedal Martin.
Počas tejto doby bol Martin konfrontovaný so všetkými formami ľudskej krutosti, no najstrašnejšie bolo, keď si jednej noci jeho matka vedľa neho povzdychla: „Kiežby si zomrel!“
Žena to odvtedy oľutovala a ospravedlnila sa tým, že túto krutosť povedala len preto, aby jej syn už netrpel.
Prvé náznaky návratu
Ten, kto si všimol, že Martin je pri vedomí, a tým chlapcovi zachránil život, nebol nikto iný ako zdravotná sestra Virna van der Walt. Pani si všimla, že Martin dokáže očami odpovedať na otázky, ktoré mu boli adresované.
Bol to on, kto presvedčil rodičov, aby urobili ďalšie testy, ktoré potom dokázali, že chlapec sa prebral z kómy. Martinov mozog vo veku 24 rokov fungoval naplno a jeho telo dobre reagovalo na fyzioterapeutické procedúry.
Trvalo dlhé roky, kým sa opäť naučil komunikovať so svojím okolím, v čom mu pomohol notebook a špeciálny softvér.
V roku 2008 sa Martin zoznámil s Joannou, ktorá bola vtedy domácou lekárkou. V roku 2009 sa vzali a odvtedy žijú vo Veľkej Británii. Martin medzitým stihol vyštudovať aj vysokú školu.
„Nikdy nepodceňujte silu rozumu a dôležitosť lásky!“ povedal Martin.