V roku 1933 nacisti úplne ovládli Nemecko. Hitlerova propaganda fungovala tak dobre, že aj sedemročný chlapec bol presiaknutý ideológiou nadradenosti árijskej rasy.
Požiadal svoju opatrovateľku, aby mu na sveter prišila hákový kríž.
Zdalo by sa, že to urobil takmer každý nemecký chlapec tých čias. Ale tento chlapec mal čiernu pleť!
Volal sa Hans Massaquoi a tento moment sa zapísal do histórie, keď ho v ten deň odfotografoval učiteľ.
Večer prišla Hansova matka, ktorá nezdieľala politické názory svojho syna a hneď mu strhla hákový kríž z oblečenia.
V roku 2001 Hans v rozhovore povedal:
„Moja opatrovateľka bola naivná a nerozumela politike, preto bez ďalších okolkov túto požiadavku splnila.
Učiteľ bol naopak veľmi prekvapený tým, čo videl a rozhodol sa vyfotiť si černošské dieťa s nacistickými symbolmi.“
Ako sa stalo, že čierny chlapec skončil v roku 1933 v nacistickom Nemecku?
Narodil sa v roku 1926 v Hamburgu. Hans-Jürgenov otec bol Libérijčan a jeho matka bola Nemka Bertha Baetz.
Hansov otec sa po jeho narodení presťahoval do Dublinu študovať právo.
Chlapec preto žil so svojou matkou u starého otca Momulu, ktorý bol generálnym konzulom Libérie v Nemecku.
Predtým bol Momulu kmeňovým kráľom v Libérii.
Hans vo svojich memoároch napísal: „Ako dieťa som spájal tmavú pleť s nadradenosťou.
Všetko kvôli tomu, že u nás v dome slúžili bieli ľudia.
Jeho otec sa nikdy neoženil s matkou a vrátil sa so svojím otcom do Libérie. Potom ho musela Hansova matka vychovávať sama. Zároveň na malého Hansa dopadol skutočný život: ľudia sa naňho prekvapene pozerali, neustále ukazovali prstami a šepkali si.
Počas celého obdobia stráveného v Hamburgu Hans nikdy nevidel iných černochov.
V škole sa deti pozerali na čierneho chlapca ako na mimozemšťana a ani učitelia s ním nezaobchádzali tak, ako s ostatnými.
Prví černosi v Nemecku sa objavili na okupovanom Rýne. Francúzi na ich kontrolu použili koloniálne jednotky. V tých rokoch miera nenávisti voči Afričanom dosiahla svoje hranice.
Hitler inšpiroval občanov, že si tým kazia čistú európsku krv. A vo všeobecnosti ide o sprisahanie Židov: zničiť bielu rasu incestom.
Keď bol Massaquoi na základnej škole, medzi deťmi sa začali súťaže o právo vstúpiť do Deutsches Jungvolk, ktorý bol súčasťou mládežníckej organizácie Hitlerjugend. Čierneho chlapca tam samozrejme nezobrali.
„Tak veľmi som chcel byť súčasťou tohto hnutia.
Obdivoval som deti pochodujúce ulicami s vlajkami vlajúcimi vo vetre, zvoniacimi bubnami a hlasnými trúbkami,“ spomínal Hans-Jürgen.
Jeho spolužiaci sa jeden po druhom pridávali k Deutsches Jungvolk a on sa so slzami v očiach vracal domov. Hans sa však považoval za Nemca. Jeho matka mu o tom neustále hovorila.
V roku 1936 sa v Berlíne konali olympijské hry. Afroamerický atlét Jesse Owens získal štyri zlaté medaily, čím ukázal celému svetu zlyhanie nacistickej teórie o nadradenosti bielej rasy.
Napriek dobrým známkam v škole sa Hans nevedel uchádzať o dobrú prácu. Čakal na miesto asistenta rušňovodiča.
Navyše, mal zakázané mať vzťahy s bielymi ženami.
Jednu Nemku sa mu však podarilo zviesť. Keď ich v noci prichytila hliadka, chceli Hansa odviesť na stanicu.
Chlapík mal šťastie, že tam stretol známeho policajta, ktorý ho prepustil.
Keď vypukla druhá svetová vojna, Hans sa pokúsil narukovať do Wehrmachtu, ale túto česť mu odopreli.
Počas bombardovania Hamburgu sa skrýval so svojou matkou v pivnici domu.
Nejakým zázrakom sa mu podarilo prežiť. V roku 1948 ho otec vzal do Libérie a po 2 rokoch emigroval do Spojených štátov.
Tam narukoval do armády a poslali ho bojovať do Kórey.
Vďaka vojenskej službe sa stal americkým občanom.
Po návrate do svojej novej vlasti študoval na University of Illinois, kde získal magisterský titul v odbore žurnalistika. Kariérny úspech ho priviedol do redakcie magazínu Eboby, ktorý je zameraný na afroamerické publikum.
Dobrodružstvá Hansa-Jurgenovi sa mu nedajú závidieť, no zároveň jeho život rozhodne nemožno označiť za nudný.
Jediný černoch v Hamburgu, v čase najhlbšieho pohŕdania neárijcami medzi miestnym obyvateľstvom, dokázal prežiť.
Hans Massaquoi zomrel v roku 2013, presne v deň svojich 87. narodenín.
V jednom z posledných rozhovorov novinár povedal
: „Rasizmus je univerzálny, jeho prejavy možno pozorovať po celom svete. Dúfam, že ľudia sa stali rozvážnejšími a už nedovolia to, čo sa dialo v nacistickom Nemecku.
