Vedci to rozlúskli – myslia si, že konečne vedia, čo bolo skôr, sliepka a vajce.
O tejto otázke sme diskutovali všetci, od školákov po profesorov, od sliepky po vajce.
Po mnohých a mnohých rokoch, keď sa hádanka vírila v hlavách, sa tímu z Fakulty vied o Zemi Britskej univerzity v Bristole podarilo predložiť výsledok.
Podľa najnovších nápadov teda vajcia zniesli predkovia sliepok dinosaurov doslova pred miliónmi rokov – dávno predtým, ako sa sliepky vôbec vyvinuli.
Títo vedci však teraz zistili, že najranejší plazí predkovia sliepok (ktoré sa datujú do obdobia pred existenciou dinosaurov) možno ani neznášali vajcia.
Je to určite hlbšie ako debaty o sliepkach a vajciach, ktoré sme mali na školskom dvore!
V štúdii publikovanej v časopise Nature Ecology & Evolution vedci skúmali 51 fosílnych a 29 žijúcich druhov a rozdelili ich do dvoch kategórií: vajcorodé (kladú vajíčka s tvrdou alebo mäkkou škrupinou) a živorodé (živí rodičia – ako my, ľudia).
Hovorí sa, že títo raní plazí predkovia sliepok boli živorodé – rodili živé zvieratá a neznášali vajíčka.
Podľa výskumných tímov z Bristolu aj z čínskej univerzity Nanjing sú zvieratá znášajúce vajcia s tvrdou škrupinou jednou z najväčších inovácií, ale tento nový výskum je obzvlášť pozoruhodný.
Tvrdia, že ich výskum naznačuje, že predĺžená retencia embryí (kde matka drží mláďatá pred pôrodom) bola poslednou obrannou líniou najmä pre túto skupinu zvierat – takže bolo v zásade bezpečnejšie porodiť živú sliepku ako znášať vajce aj vtedy.
Profesor Michael Benton z Bristolskej univerzity to vyjadril oveľa vedeckejšie: „Pred embryami boli prvé štvornožce, u ktorých sa vyvinuli končatiny z plutiev podobných rybám, zhruba obojživelníky.
„Museli žiť vo vode alebo v jej blízkosti, aby sa mohli živiť a rozmnožovať, ako moderné obojživelníky, ako sú žaby a mloky.
„Keď sa pred 320 miliónmi rokov objavili na scéne veľryby, dokázali sa odtrhnúť od vody vytvorením vodotesnej kože a inými spôsobmi, ako kontrolovať stratu vody. Ale kľúčom bola placenta.“
Dodal: „Klasický model učebníc „plazie vajce“ sa hádže do koša.“
A vedúci projektu profesor Baoyu Jiang povedal: „Tento štandardný pohľad bol spochybnený. Biológovia si všimli, že mnohé jašterice a hady vykazujú flexibilné reprodukčné stratégie medzi kladením vajíčok a živým narodením.
„Niekedy blízko príbuzné druhy vykazujú obe správanie a ukázalo sa, že živo narodené jašterice môžu prejsť späť na produkciu vajec oveľa ľahšie, ako sa predtým myslelo.“
Zdá sa teda, že diskusia je napokon prerušená, alebo aspoň prasknutá, keďže títo vedci tvrdia, že z vedeckého hľadiska bola sliepka naozaj na prvom mieste – no aj tak je oboje chutné.
