Žena: Dala by som si chipsy.
Muž: Nejedz to, zas budeš plakať, ako vyzeráš.
Ž: Ako vyzerám?
M: No ako by si vyzerala.
Ž: To sa ťa práve pýtam. Pýtal si sa ma, ako vyzerám.
M: Ja som sa ťa pýtal? Mne je to predsa jedno.
Ž: Tebe je jedno ako vyzerám?
M: Ale nie je mi to jedno, čo stále máš?
Ž: Ja nič nemám, len že si hovoril, že zle vyzerám.
M: Čože som hovoril?
Ž: No že zle vyzerám.
M: To som nehovoril, veď vieš, že sa mi páčiš.
Ž: Ako veľmi?
M: Čo ako veľmi?
Ž: Ako veľmi sa ti páčim?
M: No normálne – veľmi.
Ž: Tak normálne alebo veľmi?
M: No veľmi, no.
Ž: A ako veľmi?
M: Ach jaj, veľmi veľmi. Necháš ma pozerať?
Ž: Ja ťa ruším? Tak ja ťa ruším a zle vyzerám, že áno. Veď ja tu ani nemusím byť.
M: (Mlčí.)
Ž: Ty mlčíš? Takže tu nemusím byť?
M: Čože? Ale určite že tu musíš byť.
Ž: Musím? Tak ja musím? Isteže musím! Veď kto by ti pral a varil, že áno?
M: Ale veď predsa vieš, že ťa milujem.
Ž: Neviem. Ako to mám vedieť? Ako ma miluješ?
M: (Sagan začína špurtovať.) Čo? Čože? Áno, miláčik, určite máš pravdu.
Ž: Čože? Ty ma vôbec nepočúvaš!!!
M: Počkaj, prosím ťa, chvíľu. Už sú skoro v cieli. Ešte kúsok a budeme sa rozprávať.
Ž: Musím ešte žehliť.
M: Tak bež žehliť.
Ž: Isteže, ja môžem ísť žehliť a ty tu budeš pozerať.
M: (vzdychnutie) Už len kúsok, miláčik, kúsok. Potom pokojne budem žehliť ja.
Ž: Určite, ty určite budeš žehliť. Ty niečo urobíš… To by som sa teda pozrela. Kedy si tu naposledy niečo urobili? Č-O-K-O-Ľ-V-E-K.
M: Nikdy.
Ž: No určite, to si celý ty.
M: Dáš mi už pokoj, prosím ťa? Za chvíľu bude koniec.
Ž: Nie za chvíľu. Hneď je koniec. Mám toho dosť. Idem preč. Nebudem utrácať svoju mladosť s niekým, ako si ty.
M: Čože nebudeš utrácať? Mohla by si, prosím ťa, chvíľku mlčať?
(Muž odovzdane vstáva, prináša z kuchyne chipsy a podáva ich žene. Žena naštvane berie balík a napcháva si do úst plnú hrsť chipsov.)
Ž: Myslíš si, že som tučná? Asi by som to nemala jesť, čo?
M: (Zúfalo si chytá hlavu do dlaní.)
