Barbara Laneová 43 rokov pátrala po svojich sestrách, ktoré sa v mladosti rozišli po tom, čo ich matka Lucy Laneová vyhodila z domu ich otca a potom v decembri 1954 opustila svoje dcéry a začala nový život s iným mužom. Sestry sa opäť videli až o niekoľko desaťročí neskôr.
Barbara hovorí, že v roku, keď ich matka opustila, bola v St. Louis, kde rodina žila, mimoriadne chladná zima. „Vypla kúrenie, predala nábytok a jednoducho odišla,“ spomína Barbara, ktorá mala vtedy len tri roky.
Sestry zostali odkázané samy na seba a niekoľko dní boli v byte úplne samé, kým susedia zistili, čo sa stalo. Nakoniec si deti prišli vyzdvihnúť sociálni pracovníci a rehoľné sestry.
Lucy Lane si so sebou vzala len najmladšiu dcéru. Jedna zo sestierBarbary, Laverne Laneová, sa rozhodla radšej utiecť, než by mala čeliť neznámemu svetu sirotincov a pestúnskej starostlivosti. Údajne našla ich otca, ale ten ju odmietol prijať.
Vo veku 3 rokov bolaBarbara umiestnená do sirotinca spolu so svojimi 7 sestrami, kde zostali spolu, starali sa jedna o druhú a navzájom sa utešovali. Dve z najstarších sestier boli v tom čase už vydaté a odsťahovali sa z domova.
Barbara si spomína, že katolícky sirotinec, kde boli umiestnené, nebol najlepším miestom na svete, ale nebolo to také zlé, ako si mnohí mysleli. Prítomnosť sestier pre ňu veľa znamenala a najmenej jej chýbala ich matka. V nasledujúcich mesiacoch však súrodencov pomaly rozdelili, keď ich jedného po druhom poslali do pestúnskej starostlivosti.
Barbara strávila v detskom domove 9 mesiacov, zatiaľ čo jej sestry boli jedna po druhej umiestnené do nových rodín. Nakoniec bola aj so svojou o 18 mesiacov staršou sestrou Kay umiestnená do pestúnskej starostlivosti, ale ich nový domov sa ukázal byť nočnou morou.
Barbara opísala svojho pestúna ako „mafiána“, ktorý ich zneužíval a robil im zo života peklo, a hoci sa jej pestúnka zdala byť ľahostajná, Barbara tomu ťažko verila.
Dievčatá nesmeli chodiť nikam okrem školy a obchodu s potravinami a nemali žiadne kamarátky. Keď Barbara dovŕšila 14 rokov, rozhodla sa konfrontovať svojho nevlastného otca a zneužívanie prestalo, čo sestrám umožnilo viesť relatívne normálny život.
O štyri roky neskôr, vo veku 18 rokov, Barbara opustila svoj domov natrvalo a vzala so sebou aj Kay. O rok neskôr sa vydala za chlapca, ktorého spoznala niekoľko rokov predtým, a mali spolu tri deti.
Traumy z minulosti ju však stále prenasledovali a na svoje sestry nezabudla. Po súrodencoch začala vážne pátrať, keď jej pestúnka v 90. rokoch zomrela.
Prehľadávala staré novinové články a záznamy o adopciách, dokonca si najala súkromného detektíva, ale súrodencov nenašla. Netušila však, že jej sestry sa snažia presne o to isté.
Jedna z nich, Ellen, sa snažila sledovať, kde sa nachádzajú všetky sestry, a nepodarilo sa jej nájsť iba Barbaru a Kay. Hoci predtým kontaktovala ich pestúnov, tí jej klamali a tvrdili, že dievčatá sa medzitým presťahovali do inej rodiny a nevedia, kde sú.
Nakoniec Ellen vypátrala Kay na základe jej sobášneho listu a zavolala jej telefonicky, pričom sa im podarilo skontaktovať s Barbarou, ktorá hneď na druhý deň nasadla na lietadlo a odletela za sestrami do St.
Žiaľ, od tohto dojímavého stretnutia päť sestier zomrelo, ale Barbara sa postarala o to, aby sa ich príbeh nestratil, a napísala knihu o tom, čo sa im stalo. „Bolo to, akoby sme nikdy neboli oddelené. Akoby sme boli spolu celý život, „ napísala.
foto:Barbara Lane
