Anna Bernacki bola adoptovaná, keď bola veľmi malá, a vyrastala v milujúcej rodine, ale vždy túžila stretnúť svoju biologickú matku. Keď však mala konečne možnosť stretnúť sa s ňou ako dospelá, nedopadlo to tak, ako si predstavovala.
Jej adoptívni rodičia k nej boli od začiatku úprimní a povedali jej, že jej matka bola nútená vzdať sa jej, pretože bola ešte len tínedžerka, keď otehotnela.
Bernackiová vyrastala v milujúcej rodine, ale vždy bola zvedavá, kto je jej biologická matka, a chcela sa s ňou stretnúť, ale keďže išlo o uzavretú adopciu, nemala o nej žiadne informácie.
Cítila, že so svojimi adoptívnymi rodičmi akosi nemá dostatočne blízky vzťah, túžila si vytvoriť skutočné puto so svojou matkou a stále snívala o tom, že sa s ňou stretne.
Anna a jej adoptívni rodičia – Foto: Anna Bernacki
Keď dovŕšila 18 rokov, začala svoju biologickú matku hľadať na internete, ale v tom čase hľadanie neprinieslo veľa výsledkov, keďže internet bol ešte v plienkach a nedokázala nájsť veľa informácií.
Preto sa rozhodla, že chvíľu počká a neskôr sa pokúsi svoju matku nájsť znova. Začala študovať na univerzite a všetku svoju pozornosť venovala štúdiu, ale keď získala titul a odsťahovala sa z domu, rozhodla sa pokračovať v pátraní.
Tentoraz sa opäť pokúsila nájsť odpovede na internete, ale tentoraz mala väčší úspech a našla adresu svojej biologickej matky, a tak jej napísala list s jej e-mailovou adresou.
Anna a jej adoptívni rodičia – Foto: Anna Bernacki
Asi po týždni dostala od svojej matky e-mail a začali sa rozprávať. Chvíľu si len vymieňali listy, ale potom sa dohodli na osobnom stretnutí v hoteli približne na polceste medzi ich domovmi. Anna Bernackiová celú cestu fantazírovala o tomto stretnutí a predstavovala si, ako sa objímajú a aké budú šťastné. Veci však nedopadli tak, ako si predstavovala.
Keď dorazila na miesto, čakala ju matka, ale nie s ohromnou radosťou a nadšením, ako si mladá žena predstavovala. Navyše, keďže jej matka bola právne slepá, sotva ju videla a, úprimne povedané, pôsobila akosi ľahostajne.
Hoci prvé stretnutie nedopadlo dobre, Anna Bernacki bola odhodlaná pokúsiť sa pracovať na ich vzťahu, a tak sa naďalej rozprávali a stretávali, ale rýchlo sa ukázalo, že jej biologická matka o ňu v skutočnosti nemá záujem a len ju využíva na získanie určitých vecí.
Anna a jej manžel – Foto: Anna Bernacki
„V priebehu nasledujúcich mesiacov sa ukázalo, že jedinú hodnotu, ktorú vo mne videla, bola možnosť získať veci.
Mala som pocit, že ma skôr dusí a využíva, než aby ma chápala a budovala so mnou vzťah. Nemala som inú možnosť, ako v záujme vlastného duševného zdravia prerušiť s ním kontakt,“ povedala.
Hoci od tohto vzťahu nedostala to, čo očakávala, a mala zlomené srdce, aspoň mohla uzavrieť túto kapitolu v sebe a ísť ďalej. O niekoľko rokov neskôr stretla lásku svojho života, Briana Bernackého, a čoskoro nato sa rozhodli, že sa pokúsia založiť si rodinu. Bernacki dúfal, že tak konečne získa silné biologické spojenie, po ktorom vždy túžil.
Po nejakom čase márnych pokusov sa však poradili s odborníkom a dozvedeli sa, že nemôžu mať deti. Keďže liečba neplodnosti je veľmi drahá a neexistuje žiadna záruka úspechu, obrátili sa na adopciu, ale aj vtedy museli dlho čakať, kým dostali šancu, na ktorú čakali.
Po štyroch rokoch sa im konečne podarilo prijať dve sestry ako dočasných pestúnov a približne o deväť mesiacov neskôr si mohli dievčatá oficiálne adoptovať.
Anna a jej rodina – Foto: Anna Bernacki
Anna Bernacki úprimne priznala, že prvé obdobie bolo dosť náročné, pretože deti si museli zvyknúť na úplne nové prostredie a spoločne prekonať mnohé prekážky, ale sestry mali veľmi radi a boli šťastní, že im mohli poskytnúť domov.
Zároveň však povedala, že konečne získala vzťah, po ktorom celý život túžila, a pochopila, že DNA a biologické spojenie nie sú najdôležitejšie, keď ide o rodinu.
„Biológia na tom nič nemení. Iba láska a tvrdá práca môžu naplniť vaše najhlbšie túžby po spojení a putách,“ povedal.
