Švédsko a Nórsko zatiaľ ustupujú od svojich plánov na úplne bezhotovostnú spoločnosť v obave, že plne digitálne platobné systémy by ich urobili zraniteľnými voči ruským bezpečnostným hrozbám.
Podľa denníka The Guardian severské krajiny prehodnotili svoje pôvodné plány stať sa do roku 2025 plne bezhotovostnými vzhľadom na hybridnú vojnu a nárast kybernetických útokov pripisovaných proruským skupinám.
Škandinávske krajiny sa predtým rozhodli pre bezhotovostnú víziu kvôli rýchlemu tempu rozvoja a doteraz k nej urobili veľký pokrok.
Swish, mobilný platobný systém, ktorý v roku 2012 spustilo šesť bánk, je vo Švédsku všadeprítomný, od stánkov na trhu až po kaviarne a obchody s oblečením. Jeho nórsky ekvivalent, Vipps, je tiež veľmi populárny.
Teraz sa však táto politika prehodnocuje ako súčasť stratégie obrany a pripravenosti. Švédsko vstúpilo do NATO a obnovilo svoju agentúru psychologickej obrany na boj proti dezinformáciám zo strany Ruska a iných protivníkov. A Nórsko sprísnilo kontroly na ruských hraniciach.
Prehodnotenie bezpečnosti sa však týka aj tovaru a služieb. Ministerstvo obrany bude budúci mesiac distribuovať do všetkých domácností vo Švédsku leták, v ktorom sa ľuďom odporúča, aby pravidelne používali hotovosť, aby mali aspoň týždennú rezervu v rôznych nominálnych hodnotách a aby boli pripravení platiť viacerými spôsobmi.
Vláda tiež zvažuje prijatie legislatívy, ktorá by umožnila platby v hotovosti za niektoré tovary.
Vo Švédsku sa v súčasnosti môžu obchody a reštaurácie stať prakticky bezhotovostnými tým, že zavedú obmedzenia na spôsoby platby.
A v Nórsku, hoci teoreticky je možné platiť v hotovosti všade, sa v posledných rokoch čoraz viac maloobchodníkov stalo prakticky bezhotovostnými, pretože ľudia neplatili v hotovosti. Preto vláda v lete tohto roku zaviedla legislatívu, ktorá ukladá maloobchodníkom pokuty, ak od 1. októbra nebudú prijímať platby v hotovosti.
„Ak nikto nebude platiť v hotovosti a nikto nebude prijímať hotovosť, hotovosť už nebude skutočným núdzovým riešením, ak by sme niekedy mali krízu,“ povedala začiatkom tohto roka nórska ministerka spravodlivosti a mimoriadnych udalostí Emilie Enger Mehlová.
„Dlhodobé výpadky elektrickej energie, zlyhania systémov alebo digitálne útoky na platobné systémy a banky by mohli spôsobiť, že hotovosť zostane jedinou ľahko dostupnou alternatívou.“
PodľaMaxa Brimberga, výskumného pracovníka švédskej centrálnej banky, je odklon od hotovosti do veľkej miery spôsobený súkromným sektorom.
Mnohé banky v krajine už pred časom prestali používať hotovosť v miestnych pobočkách.
Podiel nákupov v hotovosti v kamenných obchodoch klesol v posledných rokoch z takmer 40 % v roku 2012 na 10 % a Brimberg tvrdí, že rastú obavy zo zastarávania hotovosti.
Dodal, že keďže všetky švédske platobné systémy sú súčasťou jedného ekosystému, útok by mohol úplne paralyzovať spoločnosť.
„Takmer pre každú funkciu, ktorú v spoločnosti vykonávame, musíme používať nejaký druh platobnej alebo overovacej analytiky, či už ide o elektronickú identifikáciu alebo elektronické platby,“ povedal. „Všetky tieto prvky by v prípade zlyhania ohrozili celý systém vo Švédsku.“
Centrálna banka však skúma aj možnosť vytvorenia „e-krony“, ktorá by fungovala ako „digitálny doplnok hotovosti“, ale na jej zavedenie by bolo potrebné politické schválenie.
Hans Liwång, profesor na Švédskej univerzite obrany, uviedol, že neexistujú dôkazy o tom, že hotovosť je lepším riešením moderných hrozieb ako digitálne platby, pričom ako príklad uviedol Ukrajinu, kde sa digitálne systémy ukázali ako životne dôležité. „Ukrajina je veľmi dobrým príkladom toho, že v prípade vojny je potrebné postupovať skôr dopredu ako dozadu, “ povedal.
