Keď hovoríme o násilnej kontrole, viete, o čom hovoríme? Ak nie, nie ste sami. Hoci tretina žien žije v manželstve, v ktorom má kontrolu manžel, len jedna z troch žien si dokáže uvedomiť, že sa skutočne stala obeťou niektorej z foriem domáceho násilia.
Nemusíte byť bitá, fyzicky týraná. Stačí, ak vás zbavia vašej vôle, citovo vydierajú alebo s vami zaobchádzajú ako s bábkou. Osemnásťročná Chloe si prešla peklom a trvalo jej 4 roky, kým situáciu jasne pochopila.
„Mala som takmer 14 rokov, keď som stretla Doma. Bol odo mňa o tri roky starší a žil niekoľko hodín cesty v Birminghame.
Narazili sme na seba online, na Twitteri, a boli sme spolu asi 7 – 8 mesiacov, hoci sme sa nikdy osobne nestretli. Bol to veľmi milý, sympatický chlap a bolo príjemné sa s ním porozprávať, pretože som žila veľmi izolovaným životom.
Potom som ochorela a nejaký čas som bola v nemocnici. Nemala som takmer žiadny prístup na internet, takže bolo ťažké sa s ním skontaktovať, a tak som sa s ním rozišla. Nemyslela som si, že je to veľký problém, keďže sme sa ani nepoznali, ale on to zobral veľmi zle a bol naozaj naštvaný.
Povedal mi tie najodpornejšie veci, obvinil ma, že som mu zničila život, pretože si myslel, že budeme spolu navždy.
Jeho slová boleli, ale mňa sa veľmi nedotkli. Bol to môj prvý priateľ, takže som nemala skúsenosti s tým, čo je normálne a čo nie.
Medzitým sa upokojil a opäť sme sa stali priateľmi.
Trvalo niekoľko mesiacov, kým som bola pripravená stretnúť sa s ním osobne. Všetko fungovalo dobre. Striedali sme sa na návštevách a trávili sme u seba víkendy. Aj mojim rodičom sa to veľmi páčilo. Potom sa zrazu všetko zmenilo.
Začal byť panovačný a manipulatívny. Všetko sa to dialo pomaly, neuvedomovala som si, čo má za lubom, myslela som si, že má zlý deň a že sa len hádame ako každý pár. Ale v skutočnosti mu nikdy nič nebolo tak, ako bolo, vždy mal nejakú výhovorku a vždy našiel uzol na torte, aj keď neexistoval. A ja som sa mu snažila vyhovieť, len aby som ho nenahnevala.
Postupne som sa čoraz viac izolovala od svojich priateľov a on bol jediné, čo som videla. Mala som pocit, že on je všetko, čo mám, a ja som všetko, čo má on, a on je jediný, kto mi rozumie, a tak som ho nechala hrať jeho hru.
Samozrejme, stále som bola nevedomá a slepá. Veci sa však zvrtli k horšiemu: Dom si viackrát ublížil. Hovoril, že to robí preto, lebo je veľmi nešťastný, a inokedy to bolo kvôli mne, pretože som mohla urobiť čokoľvek.
Stále mi vtĺkal do hlavy, že sa rozišli, že to z neho robí zlého človeka. A mne ho bolo ľúto, a pretože ma potreboval, nemala som to srdce ho opustiť.
Potom prišiel posledný zvrat, keď mi chcel ublížiť.
Vyhrážal sa, že ma zabije. Vysvetlil mi, že som ho podvádzala, a jediné, na čo myslel, bolo, že utečiem, on ma nájde a môj život sa skončí. Otvorilo mi to oči. Urobila som si prieskum a uvedomila som si, že vzťah by nemal byť takýto. Vlastne som sa ho bála. Sťažovala som sa na polícii, ale keďže som proti nemu nemala žiadne dôkazy, nemohli pre mňa nič urobiť.
Rozišli sme sa. Ale jeho vyhrážky na internete pokračovali. Potom som sa opäť obrátila na políciu a po predložení písomných dôkazov bol Dom zatknutý na základe obvinenia z obťažovania.
Dostal päť rokov, počas ktorých ma našťastie nemohol kontaktovať. Vyviazla som s tým. Ale moja myseľ blúdi inde…
Čo keby sme bývali spolu? Naozaj by to urobil? Napriek tomu nie je možné, aby sme sa skončili. Ale určite som rada, že sa mi včas otvorili oči, aby som si uvedomila, že to, čo robí, je zlé.
Odvtedy som sa pohla ďalej, posunula som sa vo svojom živote. A vy, ak ste na mojom mieste: s niekým sa porozprávajte!
Či už je to priateľ, člen rodiny alebo úrady. Ide o to, aby ste sa ozvali, pretože to nie je normálne. Ničivé môže byť nielen fyzické násilie, ale aj emocionálne násilie. Ani pre jedno z toho neexistuje ospravedlnenie.“
