Lauren Tamm sa snaží pomáhať rodičom, učiteľom a pedagógom nájsť jednoduché nástroje, ktoré minimalizujú stres, vytvárajú pokoj a spojenie s dieťaťom. Tu je jej príspevok z The Military Wife and Mom.
„Môj syn vyliezol na samý vrch detskej preliezky a prechádzal sa po ňom, a akási mamička mi povedala:
„Váš syn chodí po preliezke. Dajte pozor aby nespadol a nezranil sa.“
O chvíľu prišli ku mne ďalšie dve deti a povedali: „Je na vrchu preliezky, ak spadne, ublíži si.“
Stalo sa to aj v iných situáciách, keď sa moje deti šplhali po preliezkach, zatiaľ čo iní ma varovali pred nebezpečenstvom.
- „Zlomí si ruku!“
- „Spadne a ublíži si.“
To isté sa dialo, keď moje deti viseli niekoľko minút hore hlavou.
- „Krv sa mu naženie do hlavy!“
- „Je to príliš nebezpečné!“
Alebo keď ľudia videli moje deti na kolotoči.
- „Nie je to bezpečné?“
Problém vznikol aj vtedy, keď sa moje deti takto hrali a chceli sa k nim pripojiť aj ostatné deti. Takže sme došli na problém, prečo deti nepočúvajú.
Prečo je fyzická aktivita tak dôležitá?
Schopnosť detí pohybovať sa a hrať sa je obmedzená viac než kedykoľvek predtým. Snažíme sa ich chrániť tým, že hovoríme: „Nechoď“, „Nebež“, „Neotáčaj sa“, „Je to príliš nebezpečné“ a „Zostaň tu!“
Štúdie však ukazujú, že prudký pokles „rizikovej“ vonkajšej hry u detí vytvára problémy so správaním. Neustále kontrolovanie detí, obmedzovanie ich pohybu a obmedzovanie času na hru spôsobuje im viac škody ako úžitku.
Podľa štúdie Americkej pediatrickej akadémie priemerné dieťa strávi pred obrazovkou osem hodín denne (televízia, videohry, počítače, smartfóny atď.). Staršie deti a dospievajúci strávia priemerne jedenásť hodín denne pred obrazovkami.
Toto obrovské množstvo času stráveného pred obrazovkami neprináša žiaden osoh. Predtým tento čas trávili vonku. A to je veľmi dôležité!
Aby mohli deti počúvať, sústrediť sa a naučiť sa vydržať obsedieť istý čas, musí sa im vyvinúť propriocepčný a vestibulárny systém. Najkritickejšie obdobie rozvoja týchto systémov je do 6 rokov.
Upozorňujeme deti aby sedeli, vyhýbali sa výškam a prestali skákať, a to je prekvapujúco spojené s poslušnosťou.
Propriocepcia je pocit relatívnej polohy častí tela a ich pohybu, inými slovami je to cítenie vlastného tela.
Je to zmysel, ktorý vám pomáha pochopiť význam gravitácie. Preto viete prepnúť z brzdy na plyn bez toho, aby ste sa pozreli na nohy, alebo do dokážete vložiť popcorn do úst pri pozeraní filmu bez toho, aby ste odtrhli oči z obrazovky.
Bez správne vyvinutej propriocepcie sa deti nemôžu sústrediť pri opisovaní z tabule, nebudú si vedieť odsunúť stoličku pri odchode zo školskej jedálne alebo keď nebudú vedieť vyjsť po schodoch. Ten rozdiel môžete spozorovať najmä u malých detí, ktorým sa tento systém ešte len vyvíja, a postupne sa to upravuje vo veku štyroch, piatich až šiestich rokov.
Vestibulárny systém poskytuje informácie o tom, kde je telo umiestnené vo vzťahu k jeho prostrediu. Pomáha nám udržať rovnováhu a spája ju s ostatnými zmyslami.
Keď sa vestibulárny systém nerozvinie správne, ostatné zmysly budú normálne fungovať. Bez dostatočného vestibulárneho cítenia deti nemajú inú možnosť, než sa dotknúť, rozrušiť, zažiť viac pádov, počas rozhovoru podísť bližšie a bojovať so zaostrovaním a počúvaním. Pretože doslova s tým nevedia urobiť nič.
Ako pomôcť deťom.
Aby sa deti naučili počúvať a sústrediť sa, potrebujú rozvíjať propriocepciu a vestibulárny zmysel zažívajúc v detstve veľa fyzických problémov.
Bez toho sa deti nemôžu sústrediť v škole, pretože sú príliš rozptýlené svojimi vlastnými orgánmi. Obliekanie sa či dokončenie domácich úloh sa stáva neprekonateľnou úlohou, keď deti nemajú dostatočné vyvinutý vestibulárny a propriocepčný systém..
Nedávne štúdie ukazujú, že deti dnes potrebujú väčšiu fyzickú aktivitu. John Chari, docent psychiatrie na Harvarde, naznačuje že cvičenie možno považovať ako liek na liečbu ADHD.
Fyzická aktivita dokonca zlepšuje náladu a kognitívne schopnosti, stimuluje mozog na uvoľňovanie dopamínu a serotonínu.
Pediatrička odporúča, aby ste trávili čo najviac času s deťmi vonku na ulici. V ideálnom prípade by sa deti všetkých vekových kategórií mali hrať aspoň tri hodiny denne vonku.
Odporúčania sú nasledovné:
deti → najmenej päť až osem hodín aktívnej hry denne, najlepšie vonku
predškoláci → najmenej päť až osem hodín aktívnej hry denne, najlepšie vonku.
školský vek → najmenej 4-5 hodín fyzickej aktivity a hranie sa na čerstvom vzduchu.
puberta → fyzická aktivita tri až štyri hodiny denne.
Toto by malo vaše dieťa robiť :
- točiť sa na mieste.
- chodiť na kolotoč.
- ísť do hôr.
- hojdať sa na hojdačke.
- robiť kotrmelce
- chodiť po stromoch.
- skákať a preskakovať prekážky.
- korčuľovať sa na kolieskových korčuliach.
- loziť po preliezkach.
- korčuľovať sa na ľade.
- chodiť dozadu.
- plávať
- tancovať
- jazdiť na skateboarde a na bicykli.
Tu sú niektoré spôsoby podpory propriocepcie:
- poskladať kocky
- naložiť a vyložiť vozík
- vytvoriť si pevnosť
- pohrabať lístie
- odhrnúť lopatkou sneh.
- zašpiniť sa
- nosiť vedierko s vodou alebo pieskom
- túliť sa
- miešať cesto
- skákať na trampolíne
Nechajte deti zažiť „nebezpečné“.
Ako mama som mnohokrát zatínala zuby a zatvárala oči, aby som nevidela, ako je moje dieťa na kolotoči, šplhá sa po lane, hojdá sa na hojdačke. Je prirodzené, že sa obávate.
Ale pravdou je, že deti vedia, čo potrebujú. Deti so zdravými neurologickými systémami prirodzene hľadajú zmyslové materiály, ktoré potrebujú samy. Robia to bez toho, aby o tom premýšľali.
Keď skáču, hojdajú sa, otáčajú, zdvíhajú kamene alebo sa hrajú v bahne, robia presne to, čo potrebujú. Nerobia to úmyselne, aby trpeli, aby niečo pokazili, aby si ublížili alebo sa zašpinili. Robia to, aby si pomohli stať sa istejšími, uvoľnenými a šťastnejšími deťmi.“
Ako hovorí doktorka Tina Bryson, môžete dôverovať vývoju.
Hra vonku na dvore či ulici pomôže urobiť z deti silné, sebavedomé a schopné osobnosti. Pamätajte si to!
