Spoveď je dôležitou súčasťou života každého katolíka. V okamihu odpustenia hriechov sa naša duša stáva čistou a oslobodenou od hriechu. Bohužiaľ, nie každý sa spovedá správnym spôsobom, takže previnenia nás naďalej ťažia na pleciach. Aké chyby robíme najčastejšie?
Katolíci sú povinní pravidelne vyznávať svoje hriechy , aby si očistili dušu. Viera prikazuje, aby človek aspoň raz do roka pristúpil k sviatosti pokánia a prijal sväté prijímanie. Sú ľudia, ktorí tento zvyk praktizujú, ale ich spoveď je v skutočnosti neplatná.
Prečo? Nuž, vynechanie, zatajenie alebo nedostatok ľútosti robí túto sviatosť bezcennou. Kňaz vysvetľuje najčastejšie chyby a odporúča sa im absolútne vyhnúť.
Spoveď je neplatná, keď sa dopustíme týchto chýb
Viete, čo je v skutočnosti sviatosť pokánia? Nuž, keď stojíte pred spovednicou, nehovoríte s kňazom, ale so samotným Bohom.
On veľmi dobre vie, čo ste vo svojom živote urobili, a chce počuť, že vaše vystúpenie pred jeho prahom je znakom zmeny k lepšiemu.
Prvá spoveď sa koná tesne pred prvým svätým prijímaním, potom máme cyklus spovedí pred konfirmáciou. Tieto roky nás majú pripraviť na vedomú spoveď, ktorú budeme prežívať v dospelosti.
Kňaz sa rozhodol upozorniť veriacich na mnohé chyby, ktorých sa dopúšťajú počas spovede. Základnými podmienkami spovede sú: spytovanie svedomia, ľútosť nad hriechmi, pevné predsavzatie polepšiť sa, úprimné vyznanie a zadosťučinenie Pánu Bohu a blížnemu. A hoci je toho pomerne veľa, tým to nekončí.
Väčšina z nás nevie, ako sa vyspovedať
Páter Matúš priznáva, že ľudia nevedia dobre prezentovať to, čo majú na srdci. Niektorí sú nepripravení a až vo chvíli spovede začnú uvažovať o tom, čo majú na svedomí.
Iní sa snažia ospravedlniť a nevyznajú celú pravdu, zatiaľ čo zvyšok zakrýva ťažký hriech pomocou všeobecností. Keď sa kňaz spýta, vzniká množstvo nejasností a duchovný má stále pocit, že nepočul celú pravdu.
Kňaz upozorňuje, že nedokonalé vyznanie sa prirovnáva k vyznaniu, ktoré ani nebolo vykonané.
Sú prípady, keď niekto príde do spovednice a vyznáva hriechy svojich blízkych. Výsledkom sú zdĺhavé príbehy, ktoré sa nás netýkajú, a preto sú úplne nepodstatné.
Je zaujímavé, že ľudia sa len zriedkavo spovedajú z toho, že navádzali ľudí na hriech, dovolili im zlo alebo im pomáhali páchať hriech, a to je predsa otvorená vzbura proti prikázaniam. Pred ďalším vyznaním stojí za to zamyslieť sa nad tým, či sme sa aj my nedopustili takýchto priestupkov.