Brutálna vražda milionárovej dcéry, prepychový vlak, Francúzska riviéra a stratené vzácne rubíny.
To je Záhada Modrého vlaku, ktorá práve vyšla v novom vydaní. Opäť sa v nej zaskvie jedinečný Hercule Poirot – pomocou svojich vynikajúcich dedukčných schopností a tentoraz i znalostí z psychológie objasní vraždu mladej ženy.
Keď sa prepychový Modrý vlak blíži do stanice v Nice, sprievodca v lôžkovom vozni sa pokúša zobudiť cestujúcu Ruth Ketteringovú. Tá je však mŕtva, tvár má úderom znetvorenú na nepoznanie. Páchateľ unikol a z kupé zmizli aj vzácne rubíny.
Vyšetrovania sa ujíma Hercule Poirot, ktorý zhodou okolností cestuje tým istým vlakom na Azúrové pobrežie. Hlavným podozrivým sa stáva manžel obete Derek Kettering, chudobnejúci šľachtic so širokým záberom mimomanželských záujmov, v ktorých prvé husle hrajú atraktívne dámy. Nebol by to však Poirot, keby sa uspokojil s jednoduchými riešeniami, čo sa mu ponúkajú.
Tak ako Modrý vlak uháňajúci k cieľu, aj slávny detektív neúnavne sleduje svoju cestu. Je na nej zopár ostrých zákrut a prekvapivých zvratov, no svojrázny Belgičan neostane nič dlžný svojej povesti génia…
Je zaujímavé, že aj keď Záhada Modrého vlaku mala v čase svojho vzniku veľký čitateľský úspech a ocenila ju aj súdobá kritika, sama autorka ju nemala veľmi v obľube – vo vlastnom životopise sa dokonca vyjadrila, že túto svoju knihu „neznáša“.
„Nepochybne to súvisí s obdobím, v ktorom Záhada Modrého vlaku vznikala,“ vysvetľuje šéfredaktorka vydavateľstva Slovenský spisovateľ Anna Pokorná. „Agatha Christie ju začala písať začiatkom roka 1927, keď sa po dlhšej pauze vrátila k tvorbe. Mala za sebou azda najhoršie obdobie svojho života: v roku 1926 jej zomrela milovaná matka, potom sa prevalila nevera jej prvého manžela Archieho, a koncom roka bola Agatha pre psychické problémy celých desať dní nezvestná.“
Záhadné venovanie
Anna Pokorná upozorňuje aj na trochu záhadné venovanie, ktoré nájdete v knihe Záhada Modrého vlaku a ktoré sa takisto vzťahuje k roku 1926. Stojí v ňom:
Dvom význačným členom O. F. D. Carlotte a Petrovi.
Adresáti venovania sú jasní – Carlotta Fisherová bola Agathina sekretárka a opatrovateľka jej dcéry Rosalind a Peter jej milovaný teriér. No a skratka O.F.D. znamená Order of the Faithful Dogs, čo by sme mohli preložiť ako Rád verných psov. Agatha tak nazývala hŕstku ľudí z najbližšieho okolia, ktorí pri nej verne stáli a podporovali ju aj vtedy, keď sa od nej istí ľudia odvrátili.
Z anglického originálu Agatha Christie: The Mystery of the Blue Train preložila Alexandra Ruppeldtová.
