Zomrela hrdinka holandského odboja: Freddie Oversteegen zabíjala nacistov so zbraňou v košíku
Zbraň namiesto nevinnosti: Mladé dievča proti nacistom
Freddie Oversteegen, ktorá zomrela 5. septembra vo veku 92 rokov, patrila k najznámejším postavám holandského odboja počas druhej svetovej vojny. V čase, keď mala len 14 rokov, sa spolu so sestrou Truus a kamarátkou Hannie Schaft pridala k odporu proti nacistickej okupácii.
Ich zbraňou bola mladosť, ženskosť a nevinný vzhľad. Práve ten využívali na to, aby si získali dôveru nepriateľov – a potom ich chladnokrvne odstránili.
„Boli sme nútené to urobiť. Bolo to potrebné zlo – zabíjať tých, ktorí zradili dobrých ľudí,“ priznala Freddie v jednom z rozhovorov.
Sabotáže, zbrane a pasce v lese
Mladé ženy počas vojny zvádzali nacistov v baroch, pozývali ich „na prechádzku“ do lesa – kde ich následne likvidovali. Freddie nosila pištoľ skrytú v košíku na bicykli, zamínovávali mosty, koľaje a zachraňovali židovské deti z koncentračných táborov.
Na otázku, koľko nacistov zabila, Freddie len stručne odvetila:
„Vojaci takéto veci neprezrádzajú.“
Zabúdanie na ženský odboj? Osudná chyba pre mnohých nacistov
Holandský odboj je často prezentovaný ako mužská kapitola histórie, no práve ženy ako Freddie a Truus dokázali byť pre nacistov neviditeľnou hrozbou. V uliciach Haarlemu pôsobili ako bežné tínedžerky – no v skutočnosti plánovali sabotáže a likvidácie.
Obe sestry vojnu prežili. Truus sa neskôr stala umelkyňou a v roku 2016 zomrela. Freddie o svojej bolesti prehovorila úprimne:
„Strieľala som z pištole a videla som, ako mŕtvy človek padá. A ja som v tej chvíli cítila, že mu chcem pomôcť.“
Hannie Schaft – kamarátka, ktorá neprežila
Na rozdiel od sestier Freddie a Truus, ich kamarátka Hannie Schaft, známa ako „dievča s červenými vlasmi“, nemala toľko šťastia. Tesne pred koncom vojny ju nacisti zadržali a popravili.
Na jej počesť bola v roku 1996 založená Národná nadácia Hannie Schaft, ktorej predsedníčkou bola Truus a Freddie pôsobila v jej správnej rade.
„Hannie sa stala symbolom ženského odporu na celom svete,“ vyhlásil predseda nadácie Jerome Plister.
Rodina ako útočisko po vojne
Freddie o traume z vojny hovorila otvorene. Tvrdila, že len vďaka rodine dokázala všetko zvládnuť. Vydala sa za Jana Deckera, spolu mali tri deti a štyri vnúčatá.
V posledných rokoch ju trápili zdravotné problémy a opakované infarkty. Zomrela v domove dôchodcov neďaleko svojho rodného mesta Haarlem.
