Ako prežívala prvé lásky, straty či výšiny? Ako ju ovplyvnila sláva, záujem médií a fanúšikovia?
To všetko zvečnila Celeste Buckingham v piesňach, ktoré sa stali hitmi. A tiež vo svojej novej knihe What Do I Do Now – Playlist môjho života.
V tridsiatich krátkych spomienkach ponúka úvahy o dozrievaní a umeleckej kariére. Vyzýva k zamysleniu a s pokorou sleduje vývoj mladého dievčaťa v sebavedomú ženu.
Keďže Celeste oslávila začiatkom mája 30 rokov, do knihy dala 30 svojich pesničiek, ktoré považuje za najdôležitejšie pre svoju 15-ročnú kariéru.
„V knihe je aj citát od mojej mamy. Vždy hovorila, že odpoveď nie je NIE, ale AKO – ako sa to dá vyriešiť? Ako sa dá z toho dostať, ako sa to dá spraviť? Myslím si, že to je nielen myšlienka za mojou novou piesňou, ale za celou knihou,“ tvrdí Celeste Buckingham v knižnom podcaste, kde prezradila príbehy niektorých svojich hitov:
Všetko sa to začalo skladbou Nobody Knows, nasledoval megahit Run Run Run, ktorý napísala ako šestnásťročná v detskej izbe o druhej hodine ráno. V tom čase bola bláznivo zamilovaná do svojho prvého priateľa, úspešného speváka a interpreta a hlavná téma piesne vychádzala z jej strachu, že sa zamiluje až príliš.
V knihe nechýbajú ďalšie hity ako Never Be You, v ktorej sa vyspievala z problémov, starostí, vtedy zápasila s poruchou príjmu potravy. Tiež veselá a radostná Crushin´My Fairytale („V piesni sa odzrkadlila túžba napísať populárnu a povznášajúcu pieseň a zároveň boj s vnútorným nepokojom, ktorý prináša dospievanie.“).
Obzvlášť hrdá je na skladbu I´m not sorry, ktorou chcela povzbudiť dievčatá, mladé ženy, ale vlastne všetkých. „Napísala som ju, pretože ma unavoval pocit, že som nútená ospravedlňovať sa za to, kto som, ako vyzerám a ako som sa rozhodla žiť svoj život.“
Veľmi silné pozadie má pesnička Time is Ours o honbe za zbytočnosťami, že strácame čas, ktorý by sme mohli venovať dôležitým veciam a najmä blízkym ľuďom. „Keď môj dedo zomrel, nebolo to nečakané. Mal 92 rokov a bol to človek, ktorý mal dlhý, no veľmi náročný život. Napriek tomu ostal milý, láskyplný a pozitívny až do konca, keď už nás ani nespoznával a hlavou bol inde. Takýto človek si prešiel takým ťažkým životom a do konca bol plný lásky,“ hovorí Celeste.
Celeste vyrastala s matkou pôvodom z Perzie. Je to dominantné kultúrne prostredie bohaté na hudbu, jedlo a rodinné väzby. Aj ona sa veľmi skoro naučila hovoriť po perzsky a v detstve s mamou počúvala perzskú hudbu. Jednou z tých, ktoré v nej vždy rezonovali najviac, bola slávna Age Yeh Rooz od Faramarza Aslaniho. Túto pieseň milujú Iránci na celom svete.
„Po rokoch sa mi javilo správne napísať pre mamu uspávanku, vyjadriť jej lásku a vďačnosť a azda aj vytvoriť pre ňu bezpečný priestor,“ spomína Celeste. „Chcela som jej dať najavo, že jej obete si budem nadosmrti vážiť a že ju vždy budem prijímať so všetkými jej kladmi aj nedostatkami. Nie je to len moja mama, ale aj žena a človek, ktorého hlboko obdivujem.“
Celeste dosiahla obrovský úspech na Slovensku, aj v USA, často rozoberali jej hudbu, ale aj osobný život, postavu ap. Vždy sa nájdu závistlivci, neprajníci, no ona sa dokázala otriasť, dostať z problémov a dnes hovorí oveľa otvorenejšie, úprimne s cieľom pomôcť. O duševnom zdraví, vnútornej pohode, o problémoch mladých dievčat, ktorými si prešla aj ona sama.
Všetko to dala nielen do piesní, ale aj do príbehov v knihe What Do I Do Know – Playlist môjho života.
Pozrite si video so Celeste Buckingham:
Z anglického originálu What Do I Do Now? or Playlist of my life preložil Slavomír Hrivnák.
Milan Buno, knižný publicista
