Pellegrini pod tlakom: Ak podporí vyššie výdavky na obranu, bude konať bez súhlasu vlády, varuje Danko
Ak prezident Peter Pellegrini prispeje na samite NATO k schváleniu zvýšenia obranných výdavkov, urobí tak bez formálneho poverenia vlády alebo parlamentu. Upozornil na to šéf SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko. Zdôraznil, že hoci má prezident právomoc konať, zodpovednosť ponesie výlučne on sám.
Na piatkovej tlačovej konferencii Danko vyjadril presvedčenie, že podpora zvýšenia výdavkov na obranu na úroveň päť percent HDP by mohla znamenať obrovský zásah do štátneho rozpočtu.
Pre Slovensko by to predstavovalo až sedem miliárd eur ročne, čo je podľa neho ťažko predstaviteľné bez zvyšovania daní. „Mandát sa neudeľuje pri pagáči a káve,“ narážal na okrúhly stôl lídrov, ktorí rokovali s prezidentom. Ako dodal, Pellegrini žiaden bianko šek nedostal.
Fico sa drží bokom, Danko hovorí o neutralite
Šéf národniarov zároveň upozornil, že premiér Robert Fico sa k téme vyšších výdavkov stavia opatrne a zakrýva ju tzv. „neutralitou“. Podľa Danka by alternatívou mohlo byť aj znovuzavedenie povinnej vojenskej služby, čo je však dlhší a náročnejší proces.
Danko kritizoval aj spôsob, akým vláda prezentuje duálne investície z obranného rozpočtu – ako sú nemocnice či cesty – ako zástierku pre zvýšené zbrojenie. Napriek výhradám uznal, že tieto projekty by mohli byť súčasťou obranných výdavkov.
Zvýšenie výdavkov ako nevyhnutnosť?
V prípade, že sa Slovensko zaviaže k novému cieľu NATO, bude podľa Danka musieť tento záväzok plniť. Pripomenul, ako zložité bolo naplniť pôvodný cieľ dvoch percent HDP. „To už nie je teoretická diskusia. Ak sa podpíšeme, budeme to musieť splniť,“ dodal.
Prezident reaguje: Nebudeme narúšať jednotu NATO
Z Prezidentského paláca prišla reakcia, že Peter Pellegrini bude svoju pozíciu pred samitom koordinovať s predsedom vlády, ministrom obrany aj šéfom diplomacie.
Hlava štátu zároveň vyhlásila, že Slovensko neplánuje narúšať jednotu Aliancie, no bude požadovať, aby sa nové záväzky rozložili v čase a aby ich veľká časť smerovala na duálne využitie, teda infraštruktúru s civilným aj vojenským významom.
Nový cieľ NATO: Päť percent HDP na obranu
O zmene cieľov sa bude rokovať na nadchádzajúcom samite v Haagu, ktorý sa začne už 24. júna. Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhuje zvýšiť doterajší záväzok z dvoch na päť percent HDP, pričom 3,5 % by smerovalo na vojenské výdavky a ďalších 1,5 % na investície do obrany a bezpečnosti.
Prezident Pellegrini v závere pripomenul, že konkrétne plnenie záväzkov bude na pleciach vlády – tej súčasnej aj budúcich. V súvislosti s obranným sektorom vyzdvihol aj potrebu investícií do domáceho zbrojárskeho priemyslu.
