Premiér Robert Fico (Smer-SSD) sa ešte v januári pustil do ambiciózneho plánu presadiť sériu ústavných dodatkov zameraných na kultúrno-etické otázky. Iniciatíva, ktorá mala byť hrádzou proti progresivizmu, však naráža na odpor nielen v opozícii, ale už aj medzi konzervatívcami, ktorých pomoc bola kľúčová.
Majerský sľúbil hlasy, ale nie všetky
Na schválenie ústavných zmien je potrebných 90 hlasov. Koalícia ich sama nemá, a preto sa obrátila na konzervatívne krídlo opozície. Šéf KDH Milan Majerský prisľúbil 10 hlasov z 11-členného klubu. Výnimkou je František Mikloško, ktorý odmieta spolupracovať so Smerom. Podľa denníka SME sa k nemu najnovšie pridal ďalší poslanec KDH.
KDH má vlastné požiadavky
Okrem pomoci si kresťanskí demokrati stanovili aj podmienky. Do ústavy chcú presadiť:
- zákaz surogátneho materstva,
- výhradu vo svedomí,
- právo dieťaťa poznať rodičov.
Europoslankyňa Miriam Lexmann otvorene diskutovala, či „vykostí“ Smer KDH alebo naopak. Mikloško navyše návrhy označil za radikálne a eticky nevhodné.
Rozhodnúť môžu jednotlivci
Kľúčové bude správanie jednotlivcov, ako napríklad poslanca Hlasu-SD Jána Ferenčáka, ktorý už viackrát hlasoval proti koaličnej línii. Aj tentoraz má výhrady. Odmieta zmeny, ktoré by obmedzili osobné slobody alebo medzinárodné dohody, no nemá problém s návrhom definovať v ústave len dve pohlavia.
O čo Smeru ide
Ficov návrh sa sústredí na tri hlavné oblasti:
- adopcie výlučne manželmi,
- možnosť ovplyvňovať obsah školských osnov,
- definícia dvoch pohlaví – muža a ženy.
Hlasovanie sa môže odložiť na september
Niekdajšia možnosť získať až 91 hlasov sa rozplynula. Nezhody v KDH a váhajúci poslanci ako Ferenčák oslabili Ficovu pozíciu. Hovorí sa preto o odklade hlasovania na september, kedy by mohol parlament pokračovať po letnej prestávke.
Ústavné zmeny, ktoré mali byť hodnotovým prelomom, tak nateraz viaznu. Ficovi chýbajú isté hlasy a opozícia nie je zjednotená – jeho plán sa pomaly rúca.