Sladké chute spomienok
Nie je nezvyčajné, ak nás občas prepadne túžba po niečom sladkom. Pre niekoho je to len občasný rozmar, pre iného neoddeliteľná súčasť každého týždňa. Sladkosti však nie sú len o chuti – majú význam aj kultúrny a spoločenský. A ako to bolo so sladkým potešením v časoch bývalého režimu? Kam sme chodievali po maškrty, čo sa jedávalo a čo hovorila na tú dobu kvalita výrobkov?
Sladkosti, na ktoré sa stáli rady
Deti aj dospelí mali počas socializmu k sladkostiam špecifický vzťah – boli vzácnejšie a často aj symbolickým darom. Bonbóny a čokolády neboli len obyčajné pochúťky – boli prejavom priateľstva, vďaky či náklonnosti.
Mnohí si dodnes spomínajú na to, ako stáli v dlhých radoch pred obchodom, aby si odniesli svoj obľúbený balíček sladkostí.
Čokoláda – sladká stálica socialistického trhu
Jednou z mála pochúťok, ktorá si aj počas bývalého režimu držala vysokú kvalitu, bola čokoláda. Československí výrobcovia sa mohli pochváliť produkciou, ktorá sa nezahanbila ani v zahraničí.
Tabuľky čokolády značiek Lidka, Libuše, Rusalka či Šárka sa predávali za približne 11 korún. I keď to bola vyššia suma, ich popularita tým nijako neutrpela – práve naopak.
Bonboniéry, mince aj legendárne jazýčky
Obľúbenou klasikou boli bonboniéry Lidka, ktoré sa často kupovali ako darčeky na sviatky či návštevy. No nezostávalo len pri nich – medzi hitmi patrili aj čokoládové mince, mačacie jazýčky či dobre známe lentilky. Medzi deťmi mali veľkú obľubu aj čokoládové tyčinky – napríklad legendárna Deli, ktorá sa stala ikonou viacerých generácií.
Spomienky na sladké chute detstva sú pre mnohých viac než len nostalgiou – sú pripomienkou čias, keď aj obyčajná čokoláda dokázala vyčariť úsmev.
