Slovenský sociálny systém odhaľuje vážnu trhlinu: pomoc, ktorá má smerovať k najchudobnejším, sa často ocitá u tých, ktorí ju vôbec nepotrebujú.
Odborníci i samotná vláda priznávajú, že systém nie je dostatočne adresný, no zatiaľ nikto nepriniesol jasné riešenie.
Nefunkčná adresnosť a miliardové straty
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) musí Slovensko v najbližších rokoch konsolidovať verejné financie v rozsahu takmer 5 miliárd eur. Jednou z najväčších výziev je preto upratať v systéme sociálnych výdavkov, ktorý aktuálne každoročne pohltí 4,3 miliardy eur.
Aj keď ide o pomoc pre najzraniteľnejších, značná časť peňazí končí v domácnostiach, ktoré netrpia núdzou. Príkladom je tehotenská dávka – z celkových 48 miliónov eur putuje 10 miliónov k najbohatšej desatine obyvateľstva, kým tí najchudobnejší získajú len necelé 3 milióny. Tento nepomer signalizuje systémovú nespravodlivosť, ktorú už nie je možné prehliadať.
Minister priznáva: Štát nevie, kto je chudobný
Minister práce Erik Tomáš zdôrazňuje, že jednou z hlavných prekážok na ceste k spravodlivejšiemu systému je absencia presnej definície sociálnej chudoby.
„Bez jasnej definície hranice chudoby je realizácia konkrétnych krokov a adresné zacielenie dávok v praxi takmer nemožné,“ upozornil minister.
Ministerstvo preto apeluje na RRZ, aby navrhlo transparentnú metodiku určovania, kto je chudobný a kto bohatý. Bez týchto údajov sa nedá vytvoriť férový model, ktorý by skutočne pomáhal tým, ktorí to potrebujú.
Trináste dôchodky: Politická istota, rozpočtová záťaž
Jednou z najdiskutovanejších foriem pomoci sú trináste dôchodky. Hoci majú silnú podporu medzi voličmi, ich plošné vyplácanie je dlhodobo kritizované.
Štát totiž vypláca rovnakú sumu dôchodcom s minimálnym príjmom aj tým, ktorí majú nadštandardné penzie.
Výsledkom je, že časť verejných financií prúdi aj tam, kde nie je skutočná potreba.
Tento prístup zvyšuje fixné náklady rozpočtu, a to bez ohľadu na hospodársku situáciu krajiny.
Odborníci preto volajú po tom, aby sa aj dôchodkové bonusy viazali na príjemové pásma, a nie na vek či status dôchodcu samotného.
Rovnosť nie je spravodlivosť
Z rozdelenia sociálnych výdavkov jasne vyplýva, že systém, ktorý má pôsobiť rovnostársky, nefunguje solidárne.
Z celkových 4,3 miliardy eur ročne smeruje:
- 1,4 miliardy k najchudobnejším tretinám domácností,
- 1,7 miliardy k strednej vrstve,
- a 1,1 miliardy k najbohatším.
Tieto čísla naznačujú, že rodiny v núdzi sa k podpore dostávajú oveľa ťažšie než tie, ktoré majú dostatok príjmov.
Bez reformy bude štát platiť za neadresnosť ďalej
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto vyzýva vládu na rýchlu reformu. Kým nebude jasne určené, kto patrí medzi nízkopríjmové domácnosti, štát bude ďalej míňať verejné peniaze neefektívne a nespravodlivo.
Ak sa nič nezmení, chudobní ostanú na okraji, zatiaľ čo systém bude naďalej prúdiť k tým, ktorým pomoc nepatrí.
