Dôchodkový systém sa otriasa v základoch. Starnúca populácia, rastúce náklady a čoraz menšia skupina pracujúcich. V tejto atmosfére prichádzajú nemeckí analytici s návrhom, ktorý môže znieť ako tabu: nech najbohatší dôchodcovia priplatia. Dobrovoľne – alebo zákonom.
Generačná solidarita, alebo trest za úspech?
Predstavte si, že po desaťročiach práce, keď konečne odchádzate do dôchodku, vám štát oznámi: „Ak ste bohatší, prispejete znova.“ Presne s takouto myšlienkou prichádza Nemecký inštitút pre hospodársky výskum (DIW), ktorý otvorene hovorí o potrebe zaviesť osobitnú daň pre majetných penzistov.
Ich návrh cieli najmä na generáciu „baby boomers“ – ľudí narodených medzi rokmi 1946 až 1964, ktorých je v nemeckej spoločnosti mimoriadne veľa. Mnohí z nich už odišli do dôchodku, ďalší sú na prahu penzie. A práve táto demografická vlna vyvíja extrémny tlak na stabilitu dôchodkového systému, ktorý v Nemecku funguje na princípe priebežného financovania – teda pracujúci platia dôchodky súčasným penzistom.
„Boomer-soli“: nový typ solidarity
DIW navrhuje zavedenie dodatočného odvodu z príjmov dôchodcov, ktorí prekračujú vopred stanovenú hranicu. Tento odvod by bol solidárnym príspevkom tých, ktorí si to môžu dovoliť, na pomoc udržaniu systému pre budúce generácie. Nešlo by o symbolické gesto, ale reálny zdroj príjmov, ktorý by – a to je dôležité – neputoval do všeobecného štátneho rozpočtu, ale do samostatného fondu na podporu dôchodkového systému.
Fond by bol určený výhradne na financovanie dôchodkových výdavkov, čím by sa mohli kompenzovať dôsledky starnutia populácie a vyrovnať narušená rovnováha medzi príjmami a výdavkami systému.
Namiesto mladých by prispievali aj tí, čo z neho ťažia
Odborníci z DIW upozorňujú, že momentálny systém zaťažuje najmä mladú generáciu, ktorá v čoraz menšom počte financuje čoraz väčší počet penzistov. Podľa nich rozloženie tejto záťaže je nevyhnutné, ak má dôchodkový systém prežiť aj nasledujúce desaťročia.
Zavedenie dane by podľa autorov neznamenalo dramatický zásah do životného štandardu dôchodcov s vysokými príjmami, ale vyjadrilo by princíp spravodlivosti a spoluzodpovednosti. Tí, ktorí si za života dokázali vybudovať silné finančné zázemie, by sa tak podieľali na ochrane systému, z ktorého sami profitujú.
Reforma nestačí – bude ich treba viac
Systém dôchodkov v Nemecku stojí na princípe medzigeneračnej solidarity – pracujúci živia dôchodcov, s tým, že rovnaké sa raz ujde aj im. Tento model však začína narážať na svoje limity, najmä keď sa počet seniorov prudko zvyšuje a počet pracujúcich stagnuje alebo klesá.
„Ak sa neurobia zásadné zmeny, hrozí, že systém skolabuje pod vlastnou váhou,“ varujú experti. Nový daňový odvod je podľa nich len prvým z mnohých krokov. Reforma dôchodkového systému bude musieť pokračovať, a to možno aj v oblastiach, o ktorých sa dnes ešte mlčí.
Čo by mohlo nasledovať?
Aj keď návrh DIW zatiaľ nie je legislatívnym návrhom, otvára diskusiu o tom, čo znamená spravodlivosť v kontexte starnúcej Európy. Môžu tí, ktorí už celý život platili dane, teraz platiť znova? A čo ak je to nevyhnutné, aby ich deti mali vôbec dôchodok?
Takáto daň sa môže stať symbolom novej spoločenskej zmluvy – medzi generáciami, medzi solidaritou a zodpovednosťou. Nemecko možno len ako prvé pomenovalo nahlas to, čo čaká aj ďalšie štáty Európskej únie.
