Slovensko sa trasie: Trh práce sa rúca, hrozí strata tisícok pracovných miest
Začalo to potichu. Niekoľko zamestnávateľov zrušilo výberové konania, inde zmizli inzeráty. V kaviarňach sa menej rozpráva o nových výzvach, viac o výpovediach.
A potom to prišlo – varovanie, ktoré zmenilo tón celej debaty: Národná banka Slovenska predpovedá katastrofu, akú krajina nezažila celé desaťročia.
Prvé praskliny
Ešte donedávna pôsobil slovenský pracovný trh stabilne. Nezamestnanosť síce pomaly rástla, no nešlo o nič alarmujúce. Lenže júnové údaje rozmetali ilúzie. Miera nezamestnanosti sa po sezónnom očistení vyšplhala na 5,9 %, čo je najvyššia hodnota za posledné tri roky. Na úradoch pribudlo 518 nových uchádzačov o prácu informuje kryptomagazin.sk.
Najhoršie dopadol Prešovský a Žilinský kraj, no prekvapením je, že pokles pracovných príležitostí zasiahol aj Bratislavu – región, ktorý býval donedávna magnetom pre pracovnú silu píše NBS.
Varovanie zhora
Národná banka Slovenska vo svojej správe o finančnej stabilite prezentovala scenár, ktorý znie ako z ekonomického hororu.
Do roku 2027 by mohlo prísť o zamestnanie až 230-tisíc ľudí. V takom prípade by nezamestnanosť vyskočila až na 11,5 %, čo by znamenalo takmer dvojnásobok oproti dnešnému stavu.
„Ak sa naplní tento vývoj, Slovensko sa ocitne v najhlbšej hospodárskej a sociálnej kríze za posledné desaťročia,“ uviedla centrálna banka.
Zamrznutý trh
Firmy naprieč sektormi výrazne obmedzujú nábory. Niektoré len vyčkávajú, iné už pripravujú krízové scenáre s možnosťou hromadného prepúšťania. Najzraniteľnejšie sú odvetvia ako automobilový priemysel, strojárstvo, stavebníctvo či logistika.
Podľa NBS by prípadné zavedenie ciel na exporty ešte viac zasiahlo automobilky a oceliarne. Slovenský priemysel by sa tak mohol ocitnúť pod ešte väčším tlakom, než aký zažil počas pandémie.
Sociálna lavína
Následky by boli zdrvujúce. Sociálna poisťovňa by čelila náporu žiadostí o dávky, pričom výpadky v odvodoch a daniach by prerazili dieru do verejných financií.
Ale najväčší otras by pocítili obyčajní ľudia. Strata príjmu by zasiahla tisíce domácností, ktoré by sa zo dňa na deň mohli ocitnúť neschopné splácať hypotéky či nájomné. Exekúcie, vysťahovania a osobné bankroty by už neboli len štatistickou položkou, ale každodennou realitou.
S klesajúcou spotrebou by sa prepadli tržby v službách, maloobchode a pohostinstvách. Zamrznutý dopyt by ako domino následne zasiahol aj výrobu.
Mladí bez nádeje
Do tejto situácie vstupujú absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí už dnes len ťažko hľadajú prácu. V júni ich na úradoch práce pribudlo vyše 7-tisíc, z toho viac ako 2 500 vysokoškolákov.
IT sektor či administratíva, tradične považované za stabilné odbory, už nie sú zárukou istoty. Mladí kandidáti čelí fenoménu, kde sa na jednu pozíciu hlási niekoľko desiatok až stoviek ľudí. Mzdy stagnujú, podmienky sa zhoršujú.
Tlak na štát
Ak sa situácia nevyrieši, dôsledky budú plošné. Od jednotlivcov a rodín až po firmy a štátny rozpočet – každý segment spoločnosti pocíti dôsledky. Slovensko by čelilo recesii, zadlžovaniu aj oslabenej sociálnej súdržnosti.
Otázka neznie, či bude problém narastať. Otázka je, či štát dokáže konať dostatočne rýchlo, aby zabránil najhoršiemu.