Slovensko čelí vážnej spoločenskej deliaciej čiare. Prieskum od agentúry SCIO naznačuje, že časť obyvateľstva by akceptovala geopolitické smerovanie k Rusku, iní zas volajú po neutralite. Rozdiely sa ukazujú medzi regiónmi, generáciami aj príjmovými skupinami.
Prekvapivý výsledok: Rusko ako alternatíva?
Podľa zistení z konca júna 2025 takmer tretina Slovákov zvažuje pripojenie k Ruskej federácii. Približne 14 % by tento krok vyslovene podporilo informujú topky.sk.
Prieskum zároveň ukázal, že verejnosť je silne rozdelená v otázke vojenskej neutrality.
Neutralita aj za cenu chudoby? Názory sa líšia
Tretina opýtaných odmieta neutralitu, ak by znamenala zníženie životného štandardu. Takmer 15 % by ju podporilo bez ohľadu na dôsledky.
Téma neutrality podľa analytikov odráža obavy z bezpečnostných rizík i hospodárskeho oslabenia.
Mesto vs. vidiek, muži vs. ženy
Ako vysvetľuje analytik Martin Klus, kritickejší sú muži, vzdelaní a ľudia z miest, zatiaľ čo väčšiu otvorenosť voči Rusku a neutralite vykazujú obyvatelia vidieka a slabšie zarábajúci.
Zaujímavým paradoxom je Žilinský kraj, kde respondenti najviac odmietajú Rusko, no zároveň najviac podporujú neutralitu.
Generačná priepasť
Dôchodcovia odmietajú pripojenie k Rusku, no sú za neutralitu. Podobne uvažujú aj rodičia na materskej. Študenti a nezamestnaní sú v tomto prieskume najotvorenejší voči Rusku.
Minulosť, ktorá stále formuje postoje
Podľa komentátora Šimona Žďarského staršie ročníky vnímajú Rusko v kontexte invázie z roku 1968, no neutralitu spájajú s pozitívnymi príkladmi Rakúska či Fínska.
Krajina bez konsenzu
Výsledky ukazujú, že Slovensko nemá jednotný postoj k otázkam bezpečnosti a zahraničnej orientácie. A kým jedni sa držia západného ukotvenia, druhá časť verejnosti hľadá iný smer – často motivovaný nostalgiou, nedôverou alebo dezilúziou.
Otázne zostáva, či sa tomuto napätiu bude niekto vôbec seriózne venovať – alebo ho politika opäť zametie pod koberec.