Slovenská kinematografia prišla o osobnosť, ktorej meno sa spája s érou, keď sa film točil s nasadením, odvahou a bez kompromisov. Vojtech Brázdovič zomrel 18. augusta vo veku nedožitých 91 rokov. Bol výtvarníkom, vedúcim filmovej výpravy, no pre divákov navždy ostane aj ako herec, ktorý stvárnil Ilčíka – verného druháka legendárneho Jánošíka.
Nečakaný debut vo filme, ktorý sa stal legendou
Hoci herectvo nebolo jeho povolaním, osud mu v roku 1963 pripravil nezabudnuteľnú príležitosť. Ako 28-ročný sa ocitol po boku Paľa Bielika, režiséra, ktorého neskôr nazýval patrónom slovenského filmu. Nakrúcanie Jánošíka bolo podľa jeho spomienok náročné, miestami až nebezpečné informuje zoznam.sk.
V dobe, keď ešte neexistovali kaskadéri ani technické poistky, museli herci zvládnuť všetko sami – skok zo strechy na koňa, jazdu so splašenými koňmi či šmýkanie sa po drevenom žľabe.
Spomienky na Bielika a éru slovenskej klasiky
Brázdovič hovoril o Bielikovi s obrovskou úctou. Vnímal ho ako najväčšiu režisérsku autoritu slovenskej kinematografie, umelca s hlbokým citom a vizionárstvom. S odstupom rokov považoval obdobie spolupráce s ním za čas, ktorý definoval tvár slovenského filmu.
Od Kapitána Dabača po Muziku
Aj keď sa divákom vryl do pamäti najmä ako Ilčík, jeho stopa siaha oveľa ďalej. Zahral si v snímkach ako Kapitán Dabač (1959), Rekviem za rytierov (1970), Prípad krásnej nerestnice (1973), Rača, ljubov moja (1977), Hodiny (1980), Dies irae (1984) či Muzika (2007). Popri hereckých úlohách však pôsobil najmä ako vedúci výpravy, a jeho meno tak nájdeme v titulkoch desiatok ďalších diel.
Reakcie kolegov a posledná rozlúčka
Správa o jeho odchode zasiahla filmovú komunitu. Kolega Vladimír Burianek vyjadril úprimnú sústrasť rodine a pripomenul, že mal možnosť s Brázdovičom spolupracovať na Kolibe: „Mal som tú príležitosť stretnúť sa s ním viackrát aj na miestach, ktoré mal rád. R.I.P.“
Posledná rozlúčka s Vojtechom Brázdovičom sa uskutoční 22. augusta v bratislavskom krematóriu.
