Žilina sa lúči s mužom, ktorý celý život zasvätil vede, univerzite a svojim študentom. Profesor Miroslav Zafka, dlhoročný dekan a pedagóg Žilinskej univerzity, zomrel vo veku 96 rokov. Jeho odchod znamená stratu nielen pre akademickú obec, ale aj pre celé mesto, ktorého bol neoddeliteľnou súčasťou.
Cesta od priemyslu späť k vede
Miroslav Zafka ukončil štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave v roku 1952. Prvé roky pôsobil v priemysle – ako hlavný technológ v závode TESLA Orava Nižná. Čoskoro ho však zlákala univerzitná pôda, ku ktorej sa naplno vrátil v roku 1964. V Žiline, na vtedajšej Vysokej škole dopravnej, začal ako docent a postupne sa vypracoval na profesora píše zilina.zoznam.sk.
Dekan, ktorý menil univerzitu
Pod jeho vedením vznikla Katedra inžinierstva strojárskej výroby a s ňou aj nové študijné zameranie – priemyselné inžinierstvo, ktoré sa stalo jedným z pilierov fakulty. Dve desaťročia – medzi rokmi 1970 až 1990 – viedol Strojnícko-elektrotechnickú fakultu ako dekan. Práve v tomto období sa univerzita profilovala ako významná technická inštitúcia na Slovensku.
Priekopník kvality a spoľahlivosti
Zafka nebol iba pedagógom. Bol jednou z kľúčových postáv, ktoré v bývalom Československu zavádzali systémy manažérstva kvality. Podieľal sa na udeľovaní prvých certifikátov pre domáce podniky a odborné komunity si ho vážili aj pre jeho prácu v oblasti spoľahlivosti zabezpečovacích systémov a organizácie práce.
Učiteľ, ktorý zostával v pamäti
Na jeho prednášky spomínajú generácie absolventov. Nebol len odborníkom, ale aj mentorom, ktorý dokázal inšpirovať a motivovať. Svojím príkladom ukazoval, že veda nie je iba o vzorcoch a technických riešeniach, ale aj o ľudskosti.
„Nebojím sa smrti, bojím sa bezmocnosti“
Na posledné stretnutia s profesorom Zafkom spomína žilinský poslanec Ľubomír Bechný. Prezradil, že profesor si do posledných dní zachovával životnú energiu:
„Pán profesor navštevoval môjho otca a nosieval mu vlastnoručne uvarenú kulajdu. Pred dvoma týždňami mi povedal: ‚Ľubo, ja sa nebojím smrti, bojím sa, aby som nezostal na polohovateľnej posteli a museli sa o mňa cudzí ľudia starať.‘ Do poslednej chvíle cvičil, bol vo výbornej kondícii a jeho myseľ pracovala ako u päťdesiatnika.“
Zomrel po krátkom pobyte v nemocnici na zápal pľúc s vysokými horúčkami.
Strata pre univerzitu aj mesto
Podľa Bechného je odchod profesora Zafku porovnateľný so stratou ďalších výrazných osobností, ktoré v minulosti formovali akademické a spoločenské prostredie Žiliny.
Posledná rozlúčka s profesorom sa uskutočnila 25. augusta v Dome smútku na Starom cintoríne v Žiline. Zanechal po sebe nielen odborné dielo, ale aj spomienku na človeka, ktorý bol vedcom, pedagógom, otcom, dedkom a pradedom.
