Na morských hladinách sa pohybuje neviditeľný dopravník tepla, ktorý už tisíce rokov pomáha udržiavať život na Zemi v rovnováhe. Prúdy atlantickej meridionálnej prevratnej cirkulácie – AMOC – zabezpečujú, že severná Európa má mierne zimy a tropické oblasti sa neprehrievajú až na neznesiteľné teploty.
Teraz však klimatológovia varujú: tento obrovský mechanizmus sa môže zastaviť skôr, než sme si ešte donedávna vedeli predstaviť píše businessinsider.com
Bod zlomu môže prísť za nášho života
Podľa novej komplexnej simulácie, ktorú publikoval vedecký časopis Science Advances, sa AMOC blíži k stavu, keď sa už nedokáže zotaviť.
To by znamenalo radikálnu zmenu klimatických pomerov na celej planéte. Kým doterajšie odhady hovorili o horizonte viac ako sto rokov, nová analýza počíta s tým, že kritický kolaps môže nastať ešte počas života súčasnej generácie.
Vedci upozorňujú, že prerušenie tohto systému by nebolo len drobnou odchýlkou v počasí. V Európe by sa teploty mohli v priebehu niekoľkých desaťročí prepadnúť o 5 až 15 °C, arktický ľad by sa posunul výrazne na juh, zatiaľ čo južná hemisféra by zažívala prudké oteplenie. Drasticky by sa zmenili zrážkové vzorce a poľnohospodárstvo by čelilo rozsiahlym výpadkom.
Grónsky ľad ako spúšťač
Za zhoršujúcim sa stavom AMOC stojí najmä zrýchlené topenie ľadového štítu Grónska. Obrovské množstvá sladkej vody, ktoré sa dostávajú do severného Atlantiku, menia jeho salinitu. Tým oslabujú schopnosť oceánu presúvať teplé a studené masy vody, čo je základ fungovania celého systému.
Ešte donedávna sa vedci z Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny domnievali, že úplný kolaps je pred rokom 2100 málo pravdepodobný. Nová štúdia však tieto predpoklady spochybňuje a varuje pred rýchlejším priblížením sa k bodu, z ktorého niet návratu.
Rastúce obavy vedeckej komunity
Hlavný autor výskumu, odborník na klimatické systémy z Utrechtskej univerzity, priznáva, že hoci nevedia určiť presný čas kolapsu, trend je jasný – posúvame sa k nemu rýchlejšie, než sa čakalo.
Aj nemecký klimatológ z Postupimského inštitútu, ktorý sa na štúdii nepodieľal, považuje tieto zistenia za dôležitý míľnik vo výskume stability AMOC a zdôrazňuje, že pribúda dôkazov o zrýchľujúcej sa nestabilite klimatického systému. Podobný názor má aj expert z Univerzity v Exetere, ktorého výsledky štúdie utvrdili v obavách z blížiaceho sa zvratu.
Dopady na Slovensko a Európu
Ak by sa AMOC naozaj zastavil, dôsledky by zasiahli aj strednú Európu. Pre Slovensko by to znamenalo dlhšie a chladnejšie zimy, častejší výskyt extrémneho počasia a narušenie poľnohospodárskych cyklov. Zima by mohla prichádzať skôr, jari by sa skrátili a letá by boli nepredvídateľnejšie – so striedaním dlhých suchých období a prudkých prívalových dažďov.
Tento scenár už neznie ako vzdialená fikcia, ale ako reálna hrozba, ktorej časový rámec sa nebezpečne zužuje. Otázkou už nie je, či sa na takýto kolaps máme pripraviť, ale či to stihneme urobiť včas.
