Krutý koniec nádeje
Na Kysuciach sa v týchto dňoch smúti. Dorotka, sedemmesačné dievčatko z Kysuckého Nového Mesta, prehrala svoj boj o život ešte skôr, než sa dostala k zákroku, ktorý jej mohol dať šancu.
Osud dieťaťa, ktoré sa narodilo bez detskej žľazy – kľúčového orgánu pre vývin imunity – ukazuje, ako nemilosrdne dokáže choroba predbiehať rozhodnutia lekárov a pomalú administratívu.
Diagnóza, ktorú nikto nečakal
Dorotka prišla na svet predčasne v decembri 2024. Spočiatku nič nenaznačovalo, že by mala vážne problémy. Lenže po niekoľkých týždňoch sa ukázalo, že jej telu chýba detská žľaza – orgán ukrytý za hrudnou kosťou, ktorý je zásadný pre tvorbu funkčných bielych krviniek. Bez nej dievčatko nedokázalo čeliť infekciám píše zoznam.sk.
Odvtedy sa začal nekonečný kolotoč komplikácií. Opakované napojenie na umelú ventiláciu, prasknuté hrubé črevo, neskôr tracheostómia. Každá nová infekcia znamenala ďalší krok späť. Lekári pritom otvorene priznali, že stav je kritický. „Je len otázkou času, kedy jej telíčko vypovie službu,“ povedala Dorotkina teta Eva ešte na jar.
Nádej za hranicami
Záchranou mala byť špeciálna transplantácia detskej žľazy, ktorú vo svete robia iba vybrané pracoviská vo Veľkej Británii. Slovenskí lekári nadviazali kontakt s londýnskou klinikou, no proces posudzovania sa vlečie mesiace.
Rozhodujúce mali byť výsledky testov, ktoré mali potvrdiť, či je Dorotka vhodnou kandidátkou. Operáciu aj prevoz mala uhradiť Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale čas sa ukázal ako najväčší nepriateľ.
„Momentálne je základný problém dieťaťa úplne iný ako imunita. Ide z jednej infekcie do druhej,“ vysvetľoval ešte pred časom lekár z martinskej nemocnice.
Čakanie, ktoré sa skončilo tragicky
V pondelok 18. augusta prišla správa, ktorej sa rodina najviac obávala. Dorotka zomrela skôr, než sa dočkala prevozu a zákroku. Rozhodujúce dni a týždne sa minuli v nekonečných procesoch schvaľovania. Novinár Ján Krempasky to na sociálnej sieti pomenoval priamo: „Jej rodičia tak dlho čakali na schválenie zákroku, až ich dcérka zomrela.“
Symbol viery a krutosti osudu
Príbeh malého dievčatka je svedectvom o tom, ako sa nádej stretáva s byrokraciou, a ako aj moderná medicína zostáva bezmocná, ak choroba postupuje rýchlejšie než rozhodnutia úradov. Rodina verila na zázrak do poslednej chvíle. „Ja verím na zázraky, lebo toto malé dievčatko by nemalo zomrieť,“ hovorila Dorotkina teta ešte počas liečby.
Dnes je z Dorotkinho príbehu memento o hraniciach zdravotníckeho systému, o rodičoch, ktorí sa nevzdali, a o dieťati, ktoré bojovalo viac, než by sa od tak krehkého telíčka dalo čakať.