Do hry vstupuje prímerie, zrušenie sankcií a návrat k obchodu s plynom. Otázne zostáva, či Moskva ustúpi – alebo blafuje.
Tichá dohoda? Trump poslal svojho vyslanca za Putinom
V stredu sa za zatvorenými dverami odohralo stretnutie, ktoré by mohlo znamenať zvrat v americko-ruských vzťahoch aj v samotnej vojne na Ukrajine.
Osobitný vyslanec Donalda Trumpa, Steve Witkoff, sa stretol s Vladimirom Putinom – a podľa informácií poľského portálu Onet sa stretli s jasným cieľom: predložiť Moskve návrh prímeria.
Podľa dostupných informácií má ísť o veľmi výhodnú ponuku zo strany Trumpovej administratívy, podporenú niektorými veľmocami EÚ.
Čo presne Spojené štáty Rusku ponúkli?
Podľa uniknutých detailov má návrh nasledovné body:
- ✴️ Zavedenie prímeria na Ukrajine, nie však trvalého mieru.
- ✴️ Faktické uznanie ruských územných ziskov, pričom ich právne postavenie by sa „odložilo“ na 49 až 99 rokov.
- ✴️ Postupné zrušenie sankcií voči Rusku, s možnosťou obnovy energetickej spolupráce, teda dovozu ruského plynu a ropy do Európy.
- ❗️ Žiadna záruka nerozširovania NATO – požiadavka, ktorú Moskva opakovane presadzuje.
- ❗️ Ani prísľub zastavenia vojenskej podpory Ukrajine. Tento bod má však údajne Moskva pripravená tolerovať.
Odmietnutie takejto ponuky by podľa zdrojov z diplomacie znamenalo, že aj prokremeľskí lídri v západnej Európe stratia ilúzie o možnom kompromise s Moskvou.
Z Bruselu aj Prahy zaznievajú rozdielne reakcie
Poľský premiér Donald Tusk naznačil, že „existuje veľká šanca, že vojna bude čoskoro aspoň pozastavená“. Na druhej strane, český prezident Petr Pavel v rozhovore pre BBC povedal, že „ak cena za prežitie Ukrajiny bude strata časti územia, ide o prijateľnú obeť“.
Radosław Sikorski, poľský minister zahraničných vecí, v reakcii na otázku o obnovení obchodu s ruskými surovinami uviedol, že „Rusko bolo pre EÚ dodávateľom surovín po stovky rokov – a táto vojna raz skončí“.
Aj keď diplomatický, jeho výrok nepriamo potvrdzuje, že ponuka Washingtonu je ďalekosiahla a vážna.
Napätie ako signál blížiacej sa dohody?
Zaujímavé je, že zatiaľ čo sa diskutuje o prímerí, napätie medzi USA a Ruskom eskaluje – dokonca zazneli vzájomné jadrové hrozby. Paradoxne to podľa diplomatov naznačuje, že obidve strany testujú limity pred možným kompromisom.
Ak by k dohode došlo, Trump by ponúkol zásadné ústupky, zatiaľ čo Putin by ukončil vojnu bez splnenia jej pôvodných cieľov. Obe strany by tak mohli komunikovať úspech ako odvrátenie jadrového konfliktu.
Putin má čas do 8. augusta. Potom prídu sekundárne sankcie
Trump údajne stanovil Moskve deadline: do 8. augusta má byť vojna ukončená. V opačnom prípade hrozí zavedením tzv. sekundárnych sankcií – teda sankcií voči krajinám, ktoré obchodujú s Ruskom, predovšetkým tých, čo kupujú ruskú ropu a plyn.
Zavedenie týchto opatrení by podľa expertov znamenalo kolaps ruského exportu, zásah do rozpočtu a tvrdý ekonomický šok.
Hra nervov: Kto blafuje – Washington či Moskva?
Moskva podľa všetkého predpokladá, že Trump blufuje a tvrdé opatrenia nezavedie. Washington zas verí, že práve Kremeľ sa obáva sankcií viac, než priznáva.
Dôkazom sú údajne nové návrhy z ruskej strany, ktoré hovoria, že Rusko síce bude vo vojne pokračovať, ale výmenou za zmiernenie sankcií prestane útočiť na ukrajinské mestá.
Ide o jasný signál, že aj Kremeľ hľadá cestu, ako si zachovať tvár a zároveň získať ekonomickú úľavu.
Záver: Blíži sa kľúčový zlom?
Hoci je Putinov postoj čoraz tvrdší, neistota a opatrnosť v jeho stratégii rastie. Či Trumpova ponuka padne na úrodnú pôdu, bude zrejmé už v najbližších dňoch. 8. august sa tak môže stať rozhodujúcim dátumom pre celý konflikt – a možno aj pre ďalšiu podobu globálnych vzťahov.
