Letné ticho v horách narušil nečakaný pád, ktorý takmer pripravil o život jedného z najznámejších slovenských novinárov. Martin Milan Šimečka (67), otec lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, sa ocitol len krok od smrteľného zranenia.
Všetko sa odohralo počas chvíľky v jeho maringotke – priestore, kde hľadá pokoj a sústredenie. Tentoraz sa však útočiskom stalo miesto, ktoré ho takmer stálo život píše bratislavak.sk.
Zlomok sekundy a prúd krvi
„Ja som opatrný človek v maringotke, je to iný priestor ako doma. Ráno som bol asi ešte trochu prispatý, pri maringotke sú drevá. Bol to zlomok sekundy, neviem ani ako sa to stalo,“ spomínal neskôr v štúdiu Denníka N.
Pri nešťastnom zakopnutí stratil rovnováhu a prudko dopadol na ostrý predmet. Kov sa mu zaryl do podpazušia, len pár milimetrov od ramennej tepny (arteria brachialis). Krv sa mu okamžite valila po ruke a improvizovaná guča papierových vreckoviek dokázala prúd len dočasne spomaliť.
Martin M. Šimečka: Celý problém sveta je, že ľudia nevedia byť sami
Novinár Martin M. Šimečka sa po troch mesiacoch vrátil z maringotky, kde písal knihu. Jedenásť týždňov bol sám, zranil sa a museli ho šiť v nemocnici v Revúcej. O tom ako sa dá vydržať tak dlho o samote, o čom bude jeho nová kniha a ako vníma Trumpa s Putinom, sa s ním rozprávala Monika Tódová.
Záchrana z hôr
Sám si na ranu nevidel, a tak zavolal kamarátovi z dediny. Ten dorazil terénnym autom a bez váhania ho viezol priamo do nemocnice v Revúcej. Chirurg ukrajinského pôvodu, ktorý mal práve službu, hneď rozhodol: ambulantné ošetrenie neprichádza do úvahy. „Hneď mi povedal, že musia ísť na operačnú sálu, pretože takú ranu nemôže zašiť v ambulancii,“ opisuje Šimečka.
Pod narkózou mu lekári ranu zašili. Až po operácii mu chirurg vysvetlil, že mal obrovské šťastie – pár milimetrov a tepna by bola prerezaná, čo by znamenalo okamžitú smrť.
Šťastie v nešťastí
„Potom im hovorí, mali ste šťastie, lebo je tam tepna. Pár milimetrov a boli by ste mŕtvy. Mal som šťastie v tom nešťastí,“ zhrnul novinár.
foto:dennikn.sk
V nemocnici zostal iba 24 hodín. Už na druhý deň požiadal o prepustenie na reverz, pretože mal pocit, že stráca čas. Chcel pokračovať v práci na svojej pripravovanej knihe – aj napriek tomu, že lekári by mu odporúčali viac oddychu.
Chvála nemocnice
Napriek rýchlemu odchodu z oddelenia si Šimečka zachoval vďačnosť voči revúckym zdravotníkom. „Nemocnica v Revúcej je úžasná. Sestričky milé, lekári milí. Bol tam taký pán, ktorý mal amputovanú nohu, stále na nich kričal a oni za ním stále chodili,“ dodal s uznaním.
Smrť na dohľad
Príbeh skúseného publicistu ukazuje, ako krehká je hranica medzi obyčajným dňom a život ohrozujúcim momentom. Stačilo niekoľko milimetrov a jedna z najvýraznejších postáv slovenskej žurnalistiky mohla dnes už medzi nami nebyť.
