Ráno v Tatrách má svoju neopakovateľnú atmosféru – hory sa prebúdajú do hmly, cesty sa plnia autami a parkoviská už pred deviatou praskajú vo švíkoch.
Pre mnohých návštevníkov je prvým kontaktom s prírodou nie ticho lesa, ale cenník pri vstupe. A práve ten dnes rozdeľuje verejnosť viac než samotné turistické chodníky.
Taraba: koniec výhodného biznisu pre súkromníkov
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS) oznámil zásadnú zmenu – správu parkovísk v Tatrách preberie štát. Doteraz ich prevádzkovali súkromní podnikatelia, ktorí platili za prenájom pozemkov sumy rádovo v desiatkach tisíc eur.
Taraba tvrdí, že zisky z takéhoto modelu boli obrovské, no peniaze nekončili tam, kde mali – pri ochrane prírody informuje pravda.sk.
Ukazuje to aj príklad z parkoviska v Tatranskom národnom parku: súkromník platil ročne 30-tisíc eur, no po prebratí prevádzky štátom sa za tri mesiace podarilo vyzbierať až 178-tisíc eur. Minister si neodpustil ironickú poznámku: „Kto zo Slovákov by nevedel podnikať štýlom, že si za 30-tisíc prenajme nejakú lúku a ročne na nej vyzbiera milión eur?“

Podľa jeho slov ide len o prvý krok. Štát plánuje zásadne zmeniť systém parkovania nielen v TANAPe, ale aj v ďalších národných parkoch. Získané financie by mali ísť na zlepšenie infraštruktúry a služieb.
Turisti: vysoké ceny, nízka kvalita
Hoci štát prezentuje nové pravidlá ako krok k férovejšiemu systému, medzi turistami rastie nevôľa. Celodenná taxa 15 eur na parkovisku v lokalite Biela Voda pôsobí na mnohých ako prehnaná.
foto:tatry.sk
Jedna z turistiek označila nové ceny priamo za „nenásytnosť“ a pridala aj kritiku stavu samotného parkoviska: štrk, mláky, diery a bez dozoru.
Ľuboš zo západného Slovenska zasa upozorňuje, že za tri hodiny pobytu platí rovnakú sumu ako niekto, kto zostane celý deň. Ako kontrast uviedol skúsenosti zo zahraničia – v Taliansku či Slovinsku zaplatil pri mori za celodenné státie menej.
Samosprávy hlásia pokles tržieb
Nejde pritom iba o hnev turistov. Zmeny pocítili aj miestne samosprávy. Prednosta mesta Vysoké Tatry Juraj Ganzarčík potvrdzuje, že počet áut na mestských parkoviskách klesol a s ním aj zisky – medziročne o takmer sedem percent. Menej hostí hlásia aj ubytovatelia.
Dôvody vidí v kombinácii rastúcich cien v regióne a nízkej kvality služieb. Ak sa situácia nezlepší, mesto bude podľa neho nútené uvažovať o zvýšení miestnych daní.
foto:kvako.sk
Výnimka potvrdzuje pravidlo
Nie všade je však atmosféra napätá. Mesto Štrba, ktoré spravuje centrálne parkovisko na Štrbskom Plese, má odlišnú skúsenosť. Denná taxa 12 eur a hodinová sadzba 3 eurá nevyvolávajú podľa starostu Michala Sýkoru sťažnosti. Turisti tam oceňujú rampový systém aj murované toalety, ktoré sú v prostredí Tatier skôr raritou než štandardom.
Tatry medzi biznisom a prírodou
Debata o parkovaní tak odkrýva širší problém. Návštevnosť Tatier rastie, tlak na prírodu aj služby sa zvyšuje a otázka férového nastavenia cien ostáva otvorená. Kým ministerstvo hovorí o ochrane prírody a lepšom využití peňazí, mnohí návštevníci vidia iba ďalší náklad navyše.
Tatry, symbol slovenskej prírody, sa tak opäť ocitajú na križovatke medzi ekonomickým záujmom, ochranou prostredia a spokojnosťou ľudí, ktorí do nich prichádzajú hľadať oddych.