Predstava, že slovenskí vojaci by sa ocitli v zákopoch na východe Ukrajiny, vyvoláva ostré reakcie aj obavy. Zatiaľ čo v Bruseli sa hovorí o budovaní spoločných európskych jednotiek, v Bratislave zaznieva jasný odkaz: o osude slovenských vojakov nebude rozhodovať nik iný než slovenská vláda.
Minister vnútra: Vojakov na Ukrajinu neposielame
Minister vnútra a líder Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok vo videu na sociálnej sieti zdôraznil, že Slovensko je suverénny štát, ktorý si v takto zásadných otázkach nebude nechať diktovať.
„Chcem povedať jasne, že slovenskí vojaci na Ukrajinu nepôjdu. Kým sme my súčasťou vlády, cez nás takéto rozhodnutie neprejde a nedovolíme to,“ vyhlásil.
Podľa neho by slovenskí vojaci bez váhania bránili vlastnú krajinu v prípade ohrozenia, no nemôžu riskovať životy v konfliktoch, ktoré nesúvisia s obranou Slovenska.
Reakcia na plány Európskej komisie
Slová ministra prišli krátko po tom, čo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v rozhovore pre Financial Times priblížila plány EÚ na vytvorenie mnohonárodných jednotiek. Tie by sa podľa jej slov mohli stať súčasťou povojnových bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.
Podľa informácií denníka má ísť o desaťtisíce európskych vojakov, podporovaných Spojenými štátmi spravodajskými systémami, kapacitami velenia a sledovania.
Dohodu mali zástupcovia európskych krajín uzavrieť ešte minulý mesiac počas stretnutia s Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
„O Slovensku rozhodujeme my“
Šutaj Eštok vo svojom vyhlásení zopakoval, že úlohou slovenskej vlády je predovšetkým chrániť bezpečnosť občanov a územia štátu.
„O budúcnosti Slovenska bude rozhodovať slovenská vláda a slovenský parlament. Nikto iný za nás rozhodovať nebude a už vôbec nie v otázkach, ktoré sú výlučne v našej kompetencii,“ zdôraznil.
Podľa ministra sú rozhodnutia o nasadení vojakov príliš vážne na to, aby sa stali predmetom európskej byrokracie.
Napätie medzi Bruselom a Bratislavou
Diskusia o spoločných európskych jednotkách tak otvára ďalšiu líniu napätia medzi Bruselom a vládami niektorých členských štátov. Slovenské vedenie dáva jasne najavo, že odmieta prenášanie kľúčových bezpečnostných rozhodnutí na európsku úroveň.
Otázkou zostáva, do akej miery bude mať Slovensko priestor ovplyvňovať konečnú podobu dohody, ak sa európske štáty napokon na spoločnej stratégii dohodnú.