Pracovné kalendáre Slovákov sa čoskoro môžu zmeniť výraznejšie, než si ešte donedávna vedeli predstaviť. Deň Ústavy 1. septembra už od minulého roka prestal byť dňom pracovného pokoja a teraz sa na zoznam môže pridať aj ďalší významný dátum – 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu.
Pre vládu je to krok k šetreniu verejných financií, pre zamestnancov však znamená ďalšiu stratu voľného dňa, na ktorý boli roky zvyknutí.
September ukázal, čo zmena v praxi znamená
Minulý rok sa zmena dotkla ľudí len minimálne, pretože prvý september pripadol na nedeľu. Tento rok však vyšiel na pondelok a tisíce Slovákov zamierili do práce aj v deň, ktorý bol doteraz symbolicky spätý so začiatkom školského roka. Zamestnanci nedostali žiadne príplatky za prácu počas sviatku, iba štandardnú mzdu, pretože 1. september síce ostáva štátnym sviatkom, no už nie je dňom pracovného pokoja.
Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) upozorňuje, že to viedlo k citeľnému poklesu príjmov. Zamestnanci, ktorí v tento deň museli nastúpiť, stratili nárok na sviatočné zvýhodnenie.
„Viac práce neznamená viac peňazí“
Podľa odborárov je mýtus, že rušenie sviatkov a pridávanie pracovných hodín zvyšuje produktivitu alebo mzdy. „Historicky je dokázané, že zvyšovanie počtu odpracovaných hodín nezaručuje rast miezd, práve naopak – zvyšuje sa záťaž a reálne príjmy klesajú,“ uvádzajú zástupcovia KOZ.
Slovensko už dnes patrí medzi krajiny s najdlhším pracovným časom v Únii. Priemerný Slovák odpracuje 39,6 hodiny týždenne, kým priemer EÚ je len 37,1 hodiny. V noci pritom pracuje až 11,2 % zamestnancov, čo je jedno z nelichotivých prvenstiev v Európe.
Hrozí strata ďalších voľných dní
Prvý september teda nebol posledným. Vládni politici už predbežne avizovali, že rovnaký osud čaká aj 17. november. Opozícia dokonca tvrdí, že kabinet Roberta Fica uvažuje o tom, že by sa pracovnými stali až štyri štátne sviatky. O tom, koľkých dní sa zmena dotkne, by malo byť jasno už tento týždeň – najneskôr v piatok, keď má vláda predstaviť konsolidačný balíček.
Odborári: Potrebujeme kratší pracovný čas, nie menej sviatkov
Podľa odborárov by Slovensko malo ísť opačným smerom – k postupnému skracovaniu pracovného času. Tvrdia, že tento trend v iných krajinách vedie k vyššej produktivite, spokojnejším zamestnancom a v konečnom dôsledku aj k zdravším verejným financiám. „Skrátenie pracovného času by prispelo k rozvoju ekonomiky a k lepšiemu zdraviu obyvateľstva,“ argumentuje KOZ.
Konsolidácia verzus kvalita života
Vláda však zatiaľ trvá na tom, že bez týchto krokov sa konsolidácia nedá zvládnuť. Slovensko tak čaká zásadná otázka: čo je dôležitejšie – krátkodobá úspora v štátnom rozpočte, alebo dlhodobá kvalita života ľudí, ktorí už dnes patria medzi najviac pracujúcich v Európe?
