Napätie okolo vojny na Ukrajine sa opäť vyostrilo. Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že spojenci Kyjeva dali Moskve ultimátum – do pondelka 1. septembra musí dať jasne najavo, či je ochotná zúčastniť sa dvojstranných rokovaní o ukončení vojny. V opačnom prípade sa podľa neho očakáva koordinovaná reakcia Západu.
Ultimátum pre Kremeľ
„Naši partneri dali jasne najavo, že ak Rusko do 1. septembra nepreukáže pripravenosť na rokovania, môžeme očakávať spoločnú odpoveď,“ vyhlásil ukrajinský prezident, ktorého slová priniesol denník The Guardian.
Vyjadrenie zaznelo na stretnutí európskych ministrov obrany v Kodani, kde sa rokovalo o ďalšej podpore Ukrajiny. Pred začiatkom summitu šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas poznamenala, že Vladimir Putin „sa vysmieva všetkým mierovým iniciatívam“ a Západ podľa nej nesmie podľahnúť jeho cynizmu.
Bezpečnostné garancie a úloha USA
Zelenskyj zdôraznil, že otázka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu musí byť urýchlene prerokovaná na najvyššej politickej úrovni.
„Potrebujeme jasnú štruktúru, ktorá bude zrozumiteľná pre všetkých,“ povedal. Dodal, že sa chce stretnúť aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorému by predstavil ukrajinskú víziu mieru a obrany.
Cieľom Kyjeva je, aby bezpečnostné garancie neostali len na papieri, ale aby ich spojenci aj formálne schválili. „Chceme právne záväzné bezpečnostné záruky. Nechceme nový budapeštiansky memorand,“ pripomenul Zelenskyj dohodu z roku 1994, keď sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní výmenou za prísľuby ochrany – ktoré sa v roku 2014 pri anexii Krymu ukázali ako bezcenné.
Von der Leyen: Európa musí chrániť svoj východ
Kým v Kodani rokovali ministri obrany, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen odštartovala cestu po východnom krídle EÚ. V Lotyšsku zdôraznila, že bezpečnosť kontinentu závisí od stability jeho východných hraníc.
„Európa bude bezpečná len vtedy, ak bude bezpečný aj jej východ,“ vyhlásila.
Von der Leyen pripomenula, že Lotyšsko je pravidelne terčom ruských kybernetických útokov a iných bezpečnostných hrozieb. Zároveň označila Putina za „predátora“ a zdôraznila potrebu posilňovania európskeho obranného priemyslu.
Podľa nej musí Únia investovať do vlastnej obrany tak, aby bola pripravená čeliť budúcim hrozbám.
Signál jednoty
Zelenského ultimátum a vyjadrenia európskych lídrov zapadajú do širšieho obrazu – Ukrajina chce, aby sa otázka mieru a bezpečnosti posunula zo slov k záväzkom. Či Rusko do 1. septembra ponúkne vôbec nejaký náznak ochoty rokovať, je však otázne. Pre Kyjev aj jeho spojencov sa preto toto dátumové ultimátum stáva testom trpezlivosti aj jednoty Západu.
