V priestoroch zámku v Lánoch, kde Tomáš Garrigue Masaryk strávil posledné roky života a v septembri 1937 aj zomrel, sa odohrala jedinečná udalosť. Český Národný archív odpečatil list, ktorý mal prvý československý prezident nadiktovať krátko pred smrťou a ktorý jeho syn Jan zveril archívu s presnou podmienkou – otvoriť ho až 19. septembra 2025.
Slávnosť s historickým nábojom
Otvorenie listu pritiahlo do Lán významných hostí – prezidenta Petra Pavla, vedenie Národného archívu a Masarykovho ústavu, odborníkov i členov rodiny.
Na diaľku sa zapojila aj Masarykova pravnučka Charlotta Kotíková, ktorá vyjadrila nádej, že dokument prinesie humanistické posolstvo a výzvu k vzájomnej ohľaduplnosti. Jej prapravnuk Tom Kotík zase pripomenul, že Masarykov život bol dôkazom, aké dôležité je chrániť demokraciu a konať čestne.
Atmosféru umocnili archívne nahrávky Masarykových prejavov, ktoré poskytol Český rozhlas.
Dokument z rodinného archívu
Obálku otvorili krátko po 10:30. Vo vnútri našli päť strán textu, ktoré podľa odborníkov vlastnou rukou zapísal Jan Masaryk. Predpokladajú, že vznikli ešte okolo roku 1934, keď sa zdravotný stav staršieho Masaryka citeľne zhoršil. Historik Jiří Křesťan už predtým upozorňoval, že list môže byť v angličtine, keďže tento jazyk bol v rodine bežný – a skutočne, text bol napísaný prevažne po anglicky.
Obsah po rokoch prvýkrát sprístupnila Dagmar Hájková z Masarykovho ústavu.
Posledné úvahy o živote, politike a ľudskej povahe
Z odhalených slov vyžaruje pokoj a zmierenie s blížiacim sa koncom. Masaryk dával najavo, že si uvedomuje vážnosť svojho zdravotného stavu a že necháva ďalšie budovanie štátu na svojich spolupracovníkov, ktorí podľa neho vedia, ako majú pokračovať.
Neobišiel ani citlivé politické otázky. Nemcom chcel priznať iba to, čo považoval za spravodlivé, no nič navyše.
Pri hodnotení slovenských politických pomerov sa kriticky vyjadril k vtedajšiemu lídrovi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Andrejovi Hlinkovi, ktorého kroky v spolupráci s maďarskou menšinou považoval za omyl. Súčasne však dodával, že je potrebné nechať minulosť bez hnevu.
Masaryk sa dotkol aj nadčasovej témy vzdelanosti a ľudskej hlúposti. Zdôrazňoval, že nevzdelaných ľudí nemožno ľahko zmeniť, no považoval za dôležité nepoľaviť v úsilí o kritickú diskusiu a hľadanie pravdy.
Svoj pohľad na smrť formuloval s nadhľadom a humorom. Považoval ju za prirodzenú súčasť života, ktorej sa netreba báť, skôr ju prijať ako niečo, čo si vyžaduje dôstojnú pripravenosť.
Odkaz, ktorý presahuje dobu
List, ktorý sa takmer storočie skrýval v archíve, nepôsobí iba ako historická kuriozita. Masaryk v ňom zanechal posolstvo odvahy, zodpovednosti a obrany demokratických hodnôt, no aj apel na vzdelanosť a rozum.
Pripomína, že ani v časoch veľkých zmien netreba podliehať strachu, ale stáť pevne za tým, čo je správne. Jeho slová sa po desaťročiach vracajú ako tiché varovanie i inšpirácia pre súčasnosť.
