Keď sa svet na chvíľu nadýchol v nádeji, že vojna na Ukrajine sa možno konečne priblížila k zlomovému bodu, z Moskvy a Washingtonu začali prichádzať správy, ktoré vyvolali nové napätie.
Ruský prezident Vladimir Putin mal počas posledného telefonátu s Donaldom Trumpom načrtnúť plán, ktorý znie ako obchod so strachom – vzdať sa časti okupovaných území výmenou za úplnú kontrolu nad Donbasom.
Podľa zdrojov denníka The Washington Post mal Putin jasne stanoviť, že ak Kyjev jeho podmienky neprijme, „Ukrajinu zničí“.
Trumpov telefonát a „ponuka“, ktorá rozdeľuje svet
Telefonát sa odohral vo štvrtok a podľa amerických médií sa ruský vládca pokúšal bývalého amerického prezidenta odradiť od dodávok rakiet Tomahawk Ukrajine.
Kľúčovou požiadavkou však bolo, aby Kyjev odovzdal Rusku plnú kontrolu nad Donbasom.
Na oplátku Putin naznačil, že by sa mohol vzdať častí Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré dnes ruské sily len čiastočne okupujú. Niektorí predstavitelia Bieleho domu to označili za „určitý pokrok“, no v Európe znejú iné hlasy.
„Je to, ako keby ste predávali vlastnú nohu výmenou za nič,“ varoval jeden z vysokopostavených európskych diplomatov.
Trump sám sa k Putinovej požiadavke verejne nevyjadril. Po piatkovom stretnutí s Volodymyrom Zelenským v Bielom dome však vyzval obidve strany, aby „zastavili zabíjanie a uzavreli dohodu“ – vetu, ktorá v Kyjeve vyvolala obavy, že Washington môže byť pripravený tlačiť na kompromis.
Zmena tónu v Moskve: z tvrdohlavosti k výmennému obchodu
Putinov najnovší návrh je v kontraste s jeho postojom z apríla, keď rázne odmietol akýkoľvek plán zmrazenia frontových línií. Vtedy trval na tom, že mierová dohoda je možná len v prípade, ak Rusko získa úplnú kontrolu nad Krymom, Donbasom, Luhanskom, Záporožím aj Chersonom.
Teraz sa zdá, že Kremeľ testuje, kam až môže zájsť – a či Trump ako potenciálny budúci prezident USA bude ochotný jeho ponuku zvážiť.
Podľa Financial Times sa Trump počas piatkového stretnutia so Zelenským opakovane odvolával na body, ktoré mu Putin tlmočil deň predtým. Ukrajinský prezident mal podľa zdrojov odmietnuť návrh, no súhlasil s diskusiou o zmrazení súčasných frontových línií.
„Je dobre, že prezident Trump nepovedal nie, ale dnes nepovedal ani áno,“ uviedol Zelenskyj v rozhovore pre stanicu NBC, čím naznačil neistotu, ktorá v rokovaniach panuje.
Summit v Maďarsku: ďalšia kapitola diplomatickej šachovej partie
Trump a Putin sa majú stretnúť na pripravovanom summite v Maďarsku, ktorý sa podľa tamojšieho ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa už aktívne pripravuje.
Budapešť, ktorá dlhodobo vystupuje ako „most“ medzi Východom a Západom, sa tak môže stať dejiskom ďalšej symbolickej bitky – tentoraz nie na fronte, ale za rokovacím stolom.
Realita na bojisku: Rusko napreduje pomaly, ale krvavo
Kým politici hľadajú diplomatické cesty, na fronte sa línie takmer nehýbu.
Časopis The Economist vypočítal, že ak by ruská armáda pokračovala v súčasnom tempe, do júna 2030 by ovládla celé štyri okupované oblasti – Donbas, Luhansk, Cherson a Záporožie.
Na dobytie celej Ukrajiny by však podľa tejto projekcie potrebovala ďalších 103 rokov.
„Od stabilizácie frontu po prvej ukrajinskej protiofenzíve v roku 2022 sa takmer nič nezmenilo. Žiadne veľké mesto nezmenilo majiteľa,“ píše The Economist.
Ruské zisky sú minimálne, no cena obrovská. Odhady hovoria o 984-tisíc až 1,4 milióne ruských obetí, z toho až 480-tisíc mŕtvych.
Vojna si tak už vyžiadala až 1,2 % celej predvojenskej mužskej populácie Ruska, čo je porovnateľné s ukrajinskými stratami.
Medzi vojnou a mierom
Napriek diplomatickým manévrom a silným vyhláseniam zostáva otázka nezodpovedaná:
Je Putinova „ochota“ skutočnou snahou o mier, alebo len ďalšou taktikou, ako získať čas a legitimizovať okupáciu?
Ukrajina odmieta akékoľvek územné kompromisy, no tlak z Washingtonu aj z časti Európy narastá. V hre nie je len územie – ale aj to, ako bude vyzerať svet po tejto vojne.